V roku 2008 dovolila newyorská matka 9-ročnému synovi, aby sám cestoval domov metrom a autobusom. Bolo to jeho vytúžené, vyprosené dobrodružstvo. Dala mu mapu, dvadsaťdolárovku, drobné do telefónneho automatu a kartu na metro. Takmer ju za to udali na sociálke.

Predčasné voľby sa v Česku konajú tento piatok a sobotu, a podľa agentúry STEM ešte stále nie je rozhodnutá pätina voličov. Viem to vysvetliť; patrím totiž medzi nich. Mal by som voliť TOP 09, pretože ju volia ľudia ako ja: Pražania, novinári, právnici, stredná trieda. Nemôžem nevidieť hlavnú prednosť Karla Schwarzenberga, ktorou je – stručne povedané – dobrota srdca. Ale nemôžem nevidieť ani jeho vek a únavu. TOP 09 vyrástla v pražskom skleníku; jej tvorcovia začali pestovať strom od koruny a dúfali, že sa ich výpestok časom zakorení. Lenže bez 75-ročného Schwarzenberga môže celá TOP 09 pri prvom vetre spadnúť.

Muž sa priblížil a nenápadne si zobral do vrecka vidličku. Reč je o umeleckom diele Delikatesy, ktoré je vystavené na Malecone počas dvanásteho havanského bienále. Obďaleč dvaja susedia dumajú, či si budú môcť po skončení výstavy zobrať piesok použitý na diele Po opici, keďže by sa im hodil na opravy ich domov. Obdiv k umeniu u jedných sa tu spája so strádaním a opovážlivosťou druhých a časť divákov sa tak stáva súčasťou šou.

Niekedy po roku 2016 by vraj mal vzniknúť film Ready Player One podľa rovnomennej románovej predlohy Ernesta Clina. Táto informácia je zaujímavá hneď z dvoch dôvodov. Jednak ide o jeden z najdôležitejších románov reflektujúcich našu prítomnosť – ale toto dokazovať by bolo pomerne nadlho, a druhak, film by mal režírovať Steven Spielberg, čo je výborná správa, najmä ak uvážime, že román je postavený na znovuoživení popkultúry osemdesiatych rokov a Spielberg je ten, čo ju pomáhal definovať. Osobne som presvedčený, že film nikdy nevznikne a zároveň dúfam, že sa mýlim.

Donášanie nadobudlo za fašizmu a komunizmu obludné rozmery. Tajná polícia, Gestapo, Ústredie štátnej tajnej bezpečnosti, KGB, fungujúca na rozdiel od ŠtB dodnes, a to aj u nás. Verejné donášanie podľa sovietskeho vzoru. Pavlík Morozov, ktorý udal vlastného otca. Udanie ako oznamovacia povinnosť od pracoviska až po internát: „Udať ťa neudám, oznámiť ťa musím.“ Ľudí sprevádzali celým aktívnym životom kádrové dotazníky.

Príbehov a osobných skúseností, ktorých podstatou je zlyhanie štátu pri plnení jeho základných funkcií, bolo u nás vždy veľa, bez ohľadu na režim a na vládu. Ale žili sme tiež časy, keď sa dalo na koniec tunela aspoň dovidieť, keď sme mohli dúfať, že sa veci síce hýbu pomaly, ale dopredu. Tie časy sú preč.

Aj keď je mottom festivalu prenášať z koncertných pódií na námestia najmä klasickú hudbu, organizátori každoročne obohatia ponuku i o džez. Treba však dodať, že britský huslista Nigel Kennedy sa cíti doma na oboch frontoch: vzdelával sa u Yehudiho Menuhina, vystúpil po boku Stéphana Grappelliho, koncertoval v prestížnych hudobných svätostánkoch, predal milióny nosičov s populárnejšími (Vivaldiho Štyri ročné obdobia) i menej známymi (William Walton) husľovými a violovými koncertmi. V posledných rokoch sa Kennedy usadil v Krakove, nahrával s vynikajúcou klezmer formáciou Kroke a zostavil kvinteto s mladými džezmenmi.

Kauza okolo SOZA utíchla. Dúfam, že sa nenahneváte, ak napíšem niečo ešte ja. SOZA je normálna inštitúcia, ktorá bude vždy u väčšiny neobľúbená, lebo viacerým ľuďom viac berie ako dáva. Platia jej rádiá, televízie, krčmy, organizátori, mestá, dostávajú len autori, čo je malá časť samotných muzikantov. Som členom SOZA ako autor, zároveň však platím ako promotér. Ako autor som doteraz za viac ako 20 rokov nedostal toľko, koľko zaplatím ako promotér za jeden rok robenia festivalu. Čiže hádam mám právo byť na SOZA spravodlivo naštvaný.

Prečítal som si Výzvu Teologického fóra na Slovensku za obnovu cirkvi z 3. marca tohto roku. Potom som si prečítal rozhovor predsedu Teologického fóra a farára v Devínskej Novej Vsi Karola Moravčíka, ktorý poskytol redaktorovi Imrichovi Gazdovi a ktorý bol publikovaný na portáli Svet kresťanstva.

Ďalšia smutná správa pre českých a slovenských čitateľov prišla 3. januára z Toronta. Vo veku 87 rokov podľahol rakovine spisovateľ, prekladateľ a vydavateľ Josef Škvorecký. Na večnú slávu sa tak odobral druhý z veľkej trojky českej literatúry. Arnošt Lustig nás opustil pred necelým rokom (26. 2. 2011) a najmladší, Milan Kundera, dúfajme, v zdraví oslávi v apríli 83. narodeniny.