Cena umenia

Príchod Bienále do nášho mesta je nielen príležitosťou, ako si užiť prekvapivé estetické zážitky, ktoré čakajú za každým rohom, ale aj niečím, čo potvrdzuje zrážku medzi umením a základnými potrebami. Blízko diel, ktoré pozostávajú z materiálov, ktoré vyzerajú lákavo, musí stáť niekto, čí pohľad dielo stráži. Tabuľky s nápismi „Nedotýkajte sa“ a zábrany, ktoré sa snažia znemožniť priblíženie sa k dielu sú v ostrom kontraste medzi interakciou, o ktorú ide umelcom, ktorí vytvorili diela do verejného priestoru a potrebou toto všetko chrániť, aby sa to neskončilo tým, že to ľudia kus po kuse celé rozoberú.  
Bienále však nechráni len strážnik, ktorý sa snaží predísť vandalizmu. Je tu aj ideologický kurátor, ktorý zabezpečuje, aby sa žiadna inštalácia a vystúpenie neodklonili od schváleného scenára. Skupina umeleckých strážcov zadržala minulý týždeň Taniu Brugueru a nedovolila jej navštíviť múzeum umenia. Cenzori tiež donútili Gorkiho Aguilu nastúpiť do auta, keď mu znemožnili dokončiť dielo a zavesiť tvár graffiti umelca El Sexta po tom, ako na niektorých stenách zanechal svoj nenapodobiteľný podpis.
Každé jedno dielo, ktoré sa tu vystavuje, naráža na potreby. Ale nie sú to len materiálne potreby, keď sa skrutka z nejakého diela presne hodí na dvere domu alebo opravu stoličky či dokonca postele, na ktorú sa musia každú noc zmestiť, až k dielam so snahou utrhnúť si kúsok z ich rebélie. Kým na nás nezapíska strážnik a my neodídeme s prázdnymi rukami.