Milí čitatelia, v sobotu nestačí iba voliť, ale aj krúžkovať, krúžkovať a krúžkovať. Nerozhodujete totiž len o tom, koľko strán (a s akou silou) bude zastúpených v parlamente, ale aj o tom, akí poslanci tam budú sedieť.

List slovenských biskupov, ktorý si v nedeľu vypočuli katolíci v kostoloch, bol opäť sklamaním. Nie kvôli tomu, čo biskupi povedali. Ale kvôli tomu, čo nepovedali.

Keď predstavitelia tejto vlády alebo nimi riadené orgány označia niekoho za klamára/ klamárku (napr. Hedvigu Malinovú, Bohumila Hanzela, Zuzanu Wienk)

Na Slovensku, hoci to vždy tak nevyzerá, nežije až toľko nacionalistov. Možno tu naozaj prevláda oná neslávne preslávená holubičia nátura. Niežeby sme boli načisto mierumilovní, ale v pravej chvíli dáme prednosť domácemu pokoju. A to je dobre, aj keď tejto pravej chvíli často predchádza aspoň formálne zatínanie pästí a prskanie jedovatých slín.

Nie, na Slovensku to ešte nie je také zlé. Pro-life organizácia Fórum života si môže pokojne 2. novembra pripomenúť svoju pamiatku zmarených nenarodených detí. Niektorí sa na dušičky k iniciatíve Fóra aspoň v duchu pripoja, ale ani mnohým z tých, ktorí s dnešným potratovým zákonom nemajú problém, nenapadne spochybňovať, že pro-liferi majú na verejné prejavy právo. Nescudziteľné právo. Stačí však pohľad k našim južným susedom a onemiete od úžasu.

Asociácia európskych žurnalistov - slovenská sekcia - vydala v týchto dňoch stanovisko k cenzúre vo verejnoprávnej STV, ktoré informuje verejnosť o tom, že „generálny riaditeľ STV Štefan Nižňanský zakázal vysielať už schválenú reportáž o sociálnom podniku v Bardejove v relácii Reportéri v pondelok 5. októbra t. r.“

V programe Slovenskej televízie sa po dlhšom čase objavia viacerí moji kamaráti. Napriek tomu ma to veľmi neteší.

Keď sme sa s kolegom Andrejom Návojským z Človeka v ohrození pred pár dňami vracali z Afganistanu, všimli sme si pri (neexistujúcej) hranici s Rakúskom v Bergu zabudnutý bilbord – Svetová výstava psov na Slovensku. „Vraciame sa do krajiny, kde sa psy majú lepšie ako ľudia tam,“ vyhrklo z nás spontánne.

Málokedy mi pripadá názov tejto rubriky taký príznačný. V krajine, ktorá je kvôli nekončiacej vojne a druhému kolu prezidentských volieb (bude 7.11.) stredobodom svetových správ treba žiť – alebo pobyt v nej treba prežiť. Týchto pár riadkov píšem na izbe guesthousu Zarafshan v meste Mazár e Šaríf v Severnej provincii. Slúžia ako „predkrm“ reportáží, ktoré, verím, o pár dní v zdraví prinesiem domov.

Internetom sa šíri jeden z tých vtipných obrázkov s názvom Ako vidia Slováci Európu. Nachádza sa na ňom mapa starého kontinentu, no namiesto názvov krajín je každý národ označený nejakým stereotypom. Na mieste, kde sa rozkladá Švédsko, svieti veľký nápis „IKEA“.