V ozbrojenom povstaní sú – tak ako vo všetkom – dôležité najmä tri veci: peniaze, peniaze a peniaze. Tie pre Slovenské národné povstanie zabezpečil Imrich Karvaš. O tomto človeku sme sa pri príležitosti osemdesiateho výročia SNP porozprávali s jeho vnučkou Zuzanou Markušovou a jej manželom Marekom Markušom.

Aké odvážne vyhlásenia o svojom poslaní ste už niekedy spravili a mysleli ste ich úplne vážne?

Vyhláste na Slovensku súťaž či prehliadku v téme hudobný a tanečný folklór, prihlásia sa vám stovky, možno tisícky nadšencov. Tradícia ako taká je prítomná. Je prítomná aj vo verejnom diskurze a – mnohokrát dosť asertívne a cielene – aj v diskurze politickom.

Život je ťažký, a to nielen pre elitných slovenských politikov. Ja im však úplne rozumiem, hoci som v zahraničí. Napríklad minule som sa stretol s mojím školiteľom a ten ma začal úplne šikanovať.

„To si teda vyprosím!“ počujeme niekedy aj zo slovenského prostredia od tých vyššie postavených. Nie sú sami, ktorí si chcú všeličo vyprosovať. Ale predovšetkým by chceli úctu, rešpekt, ak nie rovno litánie plné ego-chvály.

PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.

„V akej miere máme sympatizovať s názorom nášho oponenta pri jeho kritike?“ Tak sa začína jedna kapitola v knihe od v apríli zosnulého svetoznámeho filozofa Daniela Dennetta.

Poľský novinár Witold Szabłowski napísal jednu veľmi pútavú knihu, ktorú som si v poslednej dobe otvoril. Jej názov v preklade znie Tancujúce medvede: Pravdivé príbehy ľudí pripútaných k starému spôsobu života v nedávno oslobodených spoločnostiach (2014).

Rozmýšľam nad dvomi praktickými extrémami, ktoré sú výsledkom dvoch odlišných uvažovaní o tom, kto je človek.

Nedávno so mnou robili rozhovor v rámci jednej dokumentaristickej série a hlavnou otázkou bol zmysel života. Zdá sa mi, že slovenčina nám túto otázku defaultne rámcuje tým, že slovo „zmysel“ nás núti chápať vo význame fyzickej skúsenosti.