Mal skvelý džob v architektonickej firme, ale nakoniec sa rozhodol, že sa bude živiť hudbou. Mal skvelú skupinu Noisecut, ale po tragickej smrti speváčky Betky kapela zanikla. Nevzdal sa a presadil sa s kapelou Zlokot. Erik „Losos“ Horák.

Režisér Michal Vajdička, čerstvý držiteľ Dosky za inscenáciu Láskavé bohyne v SND. Momentálne tam skúša Bál na motívy Timraviných poviedok, popritom učí herectvo na VŠMU, pripravuje projekt pre ČT, je umelecký šéf Dejvického divadla v Prahe.

Nástup žltých vlakov Konkurencia na slovenských železniciach sa posilní. Súkromný vlakový dopravca RegioJet začal skúšobnú prevádzku na novej trati z Košíc cez Žilinu do Prahy. Plánovaný čas odchodu vlaku z Košíc je o 7:22 a príchodu do Prahy o 16:16. Cesta tak potrvá osem hodín a 54 minút. Z Prahy bude vlak odchádzať o 7:44 a do Košíc by mal prísť o 16:46, po deviatich hodinách a dvoch minútach jazdy.

Naša kapela má práve dvadsať rokov. Zistila som to len náhodou, pretože sme si raz dávno všetci prisahali, že žiadne jubilejné koncerty nebudeme nikdy mať, lebo je to nechutné. Dvadsať rokov, to už je dospelý zver. Už má vcelku koordinované pohyby a už ju môžeme len tak zľahka naťukávať a púšťať na výlety. Už vie aj stratiť hlavu a nenabúrať v prvej zákrute. A ak jej doprajeme kvalitnú duševnú stravu, a nie len prvoplánové seno, s chuťou sa pustí do dlhého cvalu pre radosť nás všetkých. Niekedy nás dokonca sama prekvapí a my od radosti krútime hlavami, pretože na tom máme už len pramalú zásluhu.

Od prvého septembra oficiálne štartuje nové internetové New Model Radio, ktoré je zamerané prevažne na svetovú a domácu alternatívnu scénu. Akú šancu má toto rádio v našom priestore na prežitie?

Po poslednom videu Mariána Kuffu na našej stránke a mojej odpovedi naň sa strhla búrka reakcií. Na jej intenzite nebolo veľa prekvapivého, ale obsah je celkom poučný.

Vo svete Česká filharmónia vypredáva koncertné sály, u nás vystúpila s česko-slovenským rómskym detským speváckym a tanečným súborom Čavorenge. Letnú umeleckú školu zorganizovala česká hudobníčka Ida Kelarová.

Dozrel čas, aby sme preformátovali naše dejiny. Už to nie sú len dejiny národného obrodenia, dejiny Štúra a Hurbana či ich mináčovských interpretácií. Už nie sme národom, ktorý musí dokazovať svoje hranice. Už sa o ne nemusíme báť a vieme ich prekročiť.

Organizácie a jednotlivci združení v Iniciatíve Inakosť, či už v tej prvej, neformálnej, z roku 2000, alebo dnešnej, vždy vychádzali z pár kľúčových premís: že tak, ako to deklaruje aj naša Ústava, ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach, a to okrem iného znamená, že len na základe menšinovej sexuálnej orientácie nemožno nikoho znevýhodňovať. Že panuje vedecký konsenzus o tom, že homosexuálna orientácia je prirodzeným variantom ľudského správania a ako taká nemá žiadne negatívne dôsledky na kvalitu života ľudí. Že homofóbia je rovnako spoločensky neprijateľná ako rasizmus, antisemitizmus, xenofóbia a podobne. A samozrejme, že slovenská realita je na míle vzdialená od týchto princípov.

„Fuj, to by som si na seba nedala, ktovie, kto to mal na sebe a aké energie na seba prenášaš,” vravia mi. Nie, nie som taká chudobná, aby som musela nakupovať v sekáčoch. Mňa to prosto len baví. Je to o tej atmosfére, o tej vôni, o tých príbehoch a spomienkach, čo sú v šatoch. V sekáčoch je niečo, čo v obchodoch nikdy nie je, a naopak, nie je tam otravná predavačka, ktorá sa vás hneď, ako vojdete, začne pýtať, či vám môže pomôcť.“ Ooo, áno, mohli by ste za mňa vybaviť všetky maily dnes, navariť večeru a odniesť mi nákup, lebo ma bolí chrbát?”…