Výsledky Oscarov sú v čase písania tohto článku vo hviezdach, ale vy ich už poznáte. Takmer s istotou si nejakú sošku uchmatol jeden z filmov, ktorý má u nás aktuálne premiéru v bežných kinách. Tých premiér bolo tento týždeň naozaj požehnane.

Máj a jún sú ideálnymi dovolenkovými mesiacmi pre tých, ktorí nie sú tak celkom paf z letných horúčav alebo ešte nemajú školopovinné deti! Súhlasíte? My áno a súhlasia s tým aj na jedinom Kúpeľnom ostrove na Slovensku.

História sa neopakuje, história sa rýmuje, povedal niekto múdry. Studená vojna sa súčasnej situácii v mnohom podobá, no je tu minimálne jedna dôležitá výnimka.

O jedlách, ktoré majú v názve krajinu, v ktorej o nich jakživ nepočuli, sme už písali mnohokrát. Všetko, čo nám príde lahodné či trošku luxusnejšie, nazývame radi „parížske“ či „viedenské“. Prečo sa však obložené vajce zaliate majonézou volá ruské?

U Thomasa Hobbesa je leviatan obluda, ktorú kŕmime svojimi slobodami, aby sme medzi sebou ako-tak udržali mier a neprepadli sme sa do vojny všetkých proti všetkým, kde najvyšším právom je zabiť toho druhého. No Hobbes napísal aj inú knihu: Behemot. Je o tých, ktorí leviatana kŕmiť odmietli.

V čase písania tohto textu sú to presne štyri týždne od začiatku agresie Ruska proti Ukrajine. Tie štyri týždne boli plné úplne rôznych vecí. Od strašných až po úžasné.

Byť ministrom obrany v čase mieru je dôležitá funkcia, ale byť ním v čase vojny je ťažká zodpovednosť. Jaroslav Naď sa s tým podľa našich aj zahraničných komentárov borí dobre. Ale...vydržíme?

Všetci máme v sebe zabudované hodiny. Tie nám hovoria, kedy máme spať, jesť, kedy pracovať a kedy športovať. Ale okrem tých hlavných, ktoré máme v mozgu, má takmer každý náš orgán svoje vlastné biologické hodiny. Dokonca aj každá bunka nášho tela má v sebe mechanizmus, ktorý by sa dal nazvať hodinami.

Po každom zabíjaní zostávajú osobné i kolektívne pamäťové stopy. Putovanie po nich je nezriedka náročnejšie ako schopnosť prežiť v čase zabíjania. Chýba pôvodné odhodlanie a vášeň pre “svätú” vec, zostáva len bolesť, hanba a vina.

Môžeme si ju pomýliť s čiernym korením. Tiež sú to malé, trošku zvráskavené čierne a hnedé guľôčky. No tam sa podobnosť končí. Tu si totiž hneď všimneme aj malý chvostík, ktorý z guľočky vyrastá, a tiež inú, exotickejšiu chuť. Kubéba.