Čo majú spoločné renesančný maliar El Greco a moderný predstaviteľ land-artu Christo? Čo majú spoločné ruský cár Peter Veľký a záhradný trpaslík? Čo má spoločné mesto Bratislava s Potemkinovou dedinou? Odpoveď na tieto otázky v sebe ukrýva jedna pamätná tabuľa.

Naša kapela má práve dvadsať rokov. Zistila som to len náhodou, pretože sme si raz dávno všetci prisahali, že žiadne jubilejné koncerty nebudeme nikdy mať, lebo je to nechutné. Dvadsať rokov, to už je dospelý zver. Už má vcelku koordinované pohyby a už ju môžeme len tak zľahka naťukávať a púšťať na výlety. Už vie aj stratiť hlavu a nenabúrať v prvej zákrute. A ak jej doprajeme kvalitnú duševnú stravu, a nie len prvoplánové seno, s chuťou sa pustí do dlhého cvalu pre radosť nás všetkých. Niekedy nás dokonca sama prekvapí a my od radosti krútime hlavami, pretože na tom máme už len pramalú zásluhu.

Od prvého septembra oficiálne štartuje nové internetové New Model Radio, ktoré je zamerané prevažne na svetovú a domácu alternatívnu scénu. Akú šancu má toto rádio v našom priestore na prežitie?

Po poslednom videu Mariána Kuffu na našej stránke a mojej odpovedi naň sa strhla búrka reakcií. Na jej intenzite nebolo veľa prekvapivého, ale obsah je celkom poučný.

Uprostred letnej sezóny ohlásil najpriemernejší Čech – v súčasnosti podpredseda Senátu za ČSSD – Zdeněk Škromach, že by zvážil svoju kandidatúru na prezidenta. Pár dní na to známy katolícky intelektuál Tomáš Halík opáčil, že v takom prípade už by ju azda musel zvážiť tiež.

Dozrel čas, aby sme preformátovali naše dejiny. Už to nie sú len dejiny národného obrodenia, dejiny Štúra a Hurbana či ich mináčovských interpretácií. Už nie sme národom, ktorý musí dokazovať svoje hranice. Už sa o ne nemusíme báť a vieme ich prekročiť.

Organizácie a jednotlivci združení v Iniciatíve Inakosť, či už v tej prvej, neformálnej, z roku 2000, alebo dnešnej, vždy vychádzali z pár kľúčových premís: že tak, ako to deklaruje aj naša Ústava, ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach, a to okrem iného znamená, že len na základe menšinovej sexuálnej orientácie nemožno nikoho znevýhodňovať. Že panuje vedecký konsenzus o tom, že homosexuálna orientácia je prirodzeným variantom ľudského správania a ako taká nemá žiadne negatívne dôsledky na kvalitu života ľudí. Že homofóbia je rovnako spoločensky neprijateľná ako rasizmus, antisemitizmus, xenofóbia a podobne. A samozrejme, že slovenská realita je na míle vzdialená od týchto princípov.

Keď som bola v brušku, neboli ešte ultrazvuky. Mama bola u doktorky len párkrát, a o tom, čo sa dialo v jej vnútri, vedela len z rozprávania mojej starej mamy, prípadne z nejakej socialistickej knižnej príručky typu Mama a dieťa. Pár obrázkov v nevýrazných farbách, návod, ako sterilizovať plátenné plienky… Ja mám digitálne tehotenstvo. Otehotnela som na prvý pokus podľa aplikácie v iPade. Potvrdilo sa to v ten deň ešte ovulačným testom. Po troch týždňoch tehotenským testom.

„Urob Lampu s mladými ľuďmi o tom, prečo tu ostať žiť,“ povedal mi v piatok na Pohode Matúš Vallo z Pary a veľmi na tom trval. Akoby sám strácal rozumnú odpoveď.

Popri mnohých vzácnych priateľoch, ktorých som stretol na svojej ceste, nazberal som aj veľa priateľských psov. Teda, ony si našli mňa. Najprv na mňa zaštekajú, zavrčia, poviem im pár slov, však aj chudák pes je len človek – a sme priatelia.