Hosťami boli: Václav Mika, riaditeľ RTVS, František Borovský, riaditeľ televízie Joj a Petr Minařík, český dokumentarista.

Hosťami boli: Václav Mika, riaditeľ RTVS, František Borovský, riaditeľ televízie Joj a Petr Minařík, český dokumentarista.

Vyznanie o tom, aké hodnoty preferuje premiérka Slovenskej republiky Iveta Radičová a predseda zboru poradcov premiérky SR Marián Balázs. Moderoval Peter Ničík.

Nie, na Slovensku to ešte nie je také zlé. Pro-life organizácia Fórum života si môže pokojne 2. novembra pripomenúť svoju pamiatku zmarených nenarodených detí. Niektorí sa na dušičky k iniciatíve Fóra aspoň v duchu pripoja, ale ani mnohým z tých, ktorí s dnešným potratovým zákonom nemajú problém, nenapadne spochybňovať, že pro-liferi majú na verejné prejavy právo. Nescudziteľné právo. Stačí však pohľad k našim južným susedom a onemiete od úžasu.

Málokedy mi pripadá názov tejto rubriky taký príznačný. V krajine, ktorá je kvôli nekončiacej vojne a druhému kolu prezidentských volieb (bude 7.11.) stredobodom svetových správ treba žiť – alebo pobyt v nej treba prežiť. Týchto pár riadkov píšem na izbe guesthousu Zarafshan v meste Mazár e Šaríf v Severnej provincii. Slúžia ako „predkrm“ reportáží, ktoré, verím, o pár dní v zdraví prinesiem domov.

Kráčame chodníkom, na akom sme nikdy neboli. Nevídane, pevne, odhodlane. Prvý polčas kvalifikácie ME 2016 vo futbale bol bravúrou nášho národného tímu. Pridáva sa k tomu už pozoruhodná séria 8 víťazstiev.

Slovenská psychiatrická spoločnosť vydala vyhlásenie, podľa ktorého sa po 6 rokoch nedá pozorovaním v nemocnici zistiť aký bol duševný stav Hedvigy Malinovej Žákovej v čase spáchania útoku na jej osobu. Jej právny zástupca Roman Kvasnica to považuje za mimoriadne vážnu vec a dobrú správu pre Slovensko a občiansku spoločnosť.

Najpredávanejší slovenský časopis už roky bez hanby vykráda články iných médií. Keď ich na to upozorníte, väčšinou im nestojíte ani za to, aby vám aspoň formálne odpovedali. Týždenník Plus 7 dní vedú cynici, ktorí majú novinársku etiku na háku.

Asi najväčší trapas, aký sa skúsenému a ostrieľanému novinárovi môže stať, je to, čo sa prihodilo Radkovi Johnovi v Česku. Neviem, či si dokážem predstaviť ešte nejakú trápnejšiu pointu vcelku úspešnej novinárskej kariéry.

Niekoľko rokov som žil v Moskve. Mal som ju rád, lebo je jedinečná, národnosti a kultúry sa tam miešajú rýchlejšie ako drahé drinky v nejednom snobskom bare. No kým Moskva sa ma snažila získať roky, urputne bojovala s mojimi zmyslami, Petrohrad u mňa triumfoval okamžite. Nemyslím teraz jeho architektúru, ktorá je väčšinou dielom západných architektov. Nenarážam ani na klišéovité porovnanie s Benátkami. Petrohrad zabodoval úchvatnou atmosférou.