Economist ešte pred pár dňami písal, že západní turisti nemusia z Egypta utekať. Vraj majú aj lepšiu možnosť: byť svedkami týchto historických okamihov. Už vtedy, a to sa ešte nezačal pohon na novinárov v Káhire, som z toho mala zmiešané pocity.

To, že klamal Mečiar, Slota či Fico bolo zlé. Ale boli to "oni". Teraz klamú "naši". A to je VEĽMI zlé.

Keby mala Magdaléna Vašáryová tri hlavy, prišla by za posledné dni o všetky tri.

Môj šéfredaktor aj kolega Juraj Kušnierik si spolu s Petrom Schutzom, mnohými ďalšími novinármi, ale aj výtvarníkmi a nemalou časťou širšej verejnosti myslia, že predseda parlamentu Richard Sulík urobil hrubú chybu, keď Kulichovho Svätopluka neodstránil. Dovolím si mierne nesúhlasiť.

Takto sa to robí. Pomyslel som si, keď som videl fotky nášho ministra zahraničia, ako beží (sám, hoci obklopený masou iných tiel) ulicami Budapešti. Jeho maratón je podľa mňa skvelou správou, z viacerých dôvodov.

V týchto dňoch prebiehajú dva dvôležité festivaly: BLAF v Bratislave a ŽLF v Žiline.

Viacero ľudí sa ma v posledných dňoch pýta, čo si myslím o tom, že by mala byť Slovenská televízia spojená so Slovenským rozhlasom. Odpovedám úprimne: neviem, či to je dobrý, alebo zlý nápad.

Vo štvrtkovej relácii Pod lampou hľadali moderátor Štefan Hríb a jeho hosť Martin Šimečka priliehavý názov pre terajšiu slovenskú vládu. Nenašli ho, ale horšie je, že ani naša vláda sama nevie, ako by sa mala charakterizovať.

Ospravedlňujem sa všetkým, ktorých v predvolebnom čase, keď sa navyše zachvievajú základy Smeru, naozaj nezaujímajú nejaké tučniaky v košickej zoologickej záhrade. Lenže mňa to, čo sa tam udialo, úplne fascinuje. Také drzé použitie lži, také nehorázne obvinenie návštevníkov z krutosti, aby riaditeľ zakryl svoju neschopnosť, to je pre mňa naozaj šokujúce. Človek, ktorý vymyslel túto lož, nie je podľa mňa celkom v poriadku. Potešujúce je aspoň to, že v tomto prípade mala lož veľmi krátke nožičky.

Moja priateľka Roza Ambroz je výtvarníčka, dizajnérka a vždy si všimne veci, ktoré zväčša my ostatní, esteticky menej útlocitní, ani nevnímame. Aj tentoraz za mnou prišla so zvláštnou žiadosťou. Usporiadať verejnú zbierku, lenže jej účel je trošku, no trošičku bizarný. Hoci nie celkom od veci. Posúďte sami: