V noci zo soboty 18. na nedeľu 19. apríla 2009 sa odohral jeden z najohavnejších prípadov extrémistického násilia v Českej republike. Natálka nemala ani dva roky, keď na posteľ, v ktorej spala, vletela zápalná fľaša. Dievčatko, našťastie, prežilo. Ale: ...osemdesiat percent spáleného tela, mesiace v kóme a v umelom spánku, desiatky ťažkých operácií, amputácia prstov, doživotná psychická trauma... Bol to úmyselný, vopred pripravený útok. Zločin z rasových motívov, z primitívnej nenávisti.

O novom albume skupiny Para som už napísal pár viet v tlačenom .týždni. Nemôžem si však odpustiť ešte pár navyše.

V piatok bol v KC Dunaj večer venovaný Hedvige Žákovej-Malinovej. S ňou a jej manželom Petrom Žákom sa rozprávali Zuzana Wienk a Michal Kaščák.

Minulý rok na Pohode som ich zmeškal, no tentoraz si ich nenechám ujsť. Jednoducho nemôžem.

V noci zo soboty na nedeľu 11. marca sa narodí nová SDKÚ. Aká bude?

Okolo schvaľovania eurovalu vznikla na Slovensku udivujúca hystéria, ktorá úplne prepisuje doterajšie delenie na politickej scéne. V zhode sú zrazu ľavicoví aj pravicoví liberáli (s výnimkou tých sulíkovských) spolu s mnohými konzervatívcami. A ako to už v hysterickej atmosfére chodí, formujú sa novodobé mýty.

Viem, že padla vláda a polovica nášho nového čísla bude venovaná týmto udalostiam, no isté veci zostávajú nemenné. V druhej polovici .týždňa bude niekoľko strán o legendárnej skupine Pink Floyd a k tomu sme pripravili malá prekvapenie.

Bolo päť minút pred desiatou, ten najhlúpejší čas. O chvíľu mi začínala pravidelná týždenná porada s kolegami v Človeku v ohrození. Podpisoval som práve akési zmluvy, keď sa ma jeden z nich nesmelo opýtal: Ahoj, môžeš sa mu venovať? Prišiel opäť. Komu? - zavrčal som nevrlo. No... tomu pánovi profesorovi.

Najkrajšia hudba je ticho, najkrajší obraz je prázdno. A najkrajšia fotografia je tá, ktorá nevznikla. Ostala iba v mojom oku, v mojej pamäti, pretože som nemal pri sebe fotoaparát. Alebo som ho mal, no s pietou som ho nepoužil.