.týždeň vám v spolupráci s projektom zmudri.sk prináša sériu vzdelávacích videí. Tentokrát sa pozrieme, prečo v roku 1968 v noci zo 20. na 21. augusta vpadli vojská Varšavskej zmluvy na územie Československa a ako sa k okupácii postavila politická reprezentácia našich spoločných republík.

Česká speváčka Aneta Langerová v rozhovore pre .týždeň hovorí o spoločnom česko-slovenskom EP* Konečně s chalanmi z Korben Dallas, s ktorými by na jeseň mala vyraziť na turné, ale aj o pripravovanom novom albume a živote v koronových časoch.

Patriarcha Bartolomej I. je hlavou Konštantinopolského ekumenického patriarchátu. Z historického kontextu vyplýva, že je jednou z najvplyvnejších duchovných autorít pravoslávneho sveta. Bartolomej je vďaka tureckým populistom v komplikovanej situácií.

O jednej téme píšem pre .týždeň už sedem rokov a až teraz sa pomaly uzatvára: český expremiér Petr Nečas bol minulý štvrtok zbavený obžaloby z „podplácania poslancov“. Podľa súdu sa skutok nestal.

Bieloruská asociácia novinárov (BAJ) v sobotu vyhlásila, že bieloruskí predstavitelia obmedzujú prístup verejnosti k spravodajským médiám.

Vždy, keď sa v našej (relatívnej) blízkosti odohrávajú prevratné dejinné udalosti, spomeniem si na hordy mudrlantov, ktorí s odstupom desiatok rokov s geniálnou dodatočnou intuíciou komentujú November 89 a s istotou vedia, čo všetko sa vtedy spraviť malo a čo sa spraviť nemalo.

Znovu je to tak – dobré a zlé správy sa striedajú príliš rýchlo. Postoj vlády k Bielorusku správny, ale pripravenosť na druhú vlnu slabučká, postoje prezidentky konzistentné, ale excesy Kollára s Matovičom tiež. Čo s tým?

V roku 1998 na Slovensku prebehli rozhodujúce voľby. Kľúčová otázka pred nimi bola, či sa staneme súčasťou Západu, alebo skončíme ako Bielorusko. V Bielorusku sa po dekádach pohli ľady, kto a či niekto nahradí bieloruského diktátora však nie je jasné.

V Bielorusku možno po dekádach končí jeden z posledných európskych diktátorov Lukašenko. Opozícia voči bieloruskému diktátorovi sedí v base, nezriedka sú jeho odporcovia mučení a tí „šťastnejší“ stihli pred represiou režimu emigrovať do okolitých štátov.

Slovensko nemá veľa času. Sedem a pol miliardy z Bruselu si bude musieť zaslúžiť veľkým reformným plánom. Kto tento balík pripravuje a v akej je fáze, to sa zatiaľ príliš nevie. Do príprav by mali byť privolaní aj odborníci zo školstva a vedy. Pretože tieto oblasti sú pre budúcnosť krajiny najdôležitejšie.