po pár desiatkach metrov natrafíte na kamenný Kostol svätého Václava. Jeho počiatky siahajú kdesi do dvanásteho storočia. Patril strážcom Božieho hrobu. Oproti tejto stavbe cez cestu je krčma „U parašutistů“. Tam sa posilnite a choďte za dejinami, ktoré sú zakonzervované o pár metrov vyššie. V krypte pravoslávneho Kostola svätých Cyrila a Metoda sa nachádza múzeum – Památník Heydrichiády. Práve tu sa schovávali atentátnici, ktorí Reinharda Heydricha zabili. Ján Kubiš, Jozef Gabčík a ďalších päť spolubojovníkov.
Za ich dolapenie bola vypísaná odmena milión ríšskych mariek. Žiadny z atentátnikov neprežil, no neprežil ani „šľachtic holokaustu“ Heydrich. Toto je prvý príbeh, ktorý pozná celý svet. Pri takýchto aktoch sa často vynára či už reálna alebo hypotetická otázka morálky. Môže človek pre dobro väčšiny zabiť človeka? Je to dilema. Odpovede sa rôznia. Etika vojny, ak také niečo existuje, to pripúšťa. Trestné právo a výkon súdnej moci s tým ráta, hoci nie všade na svete rovnako. Trest smrti pre vraha nemusí byť vždy najlepším riešením. Proces s Eichmanom v Jeruzaleme rozdelil verejnú mienku. Jeho popravu nakoniec časť verejnosti vnímala negatívne, ako hrubú čiaru za nacizmom a ľahké „rozhrešenie“ pre Nemcov. Ak by bol odsúdený na smrť, ale ostal by doživotne vo väzení, bol by na dlhé roky mementom a podával by svedectvo o strašnom zle, ktorého boli nacisti schopní.
uniforma robí človeka?
Do tejto etickej dilemy zapadá príbeh na ktorý narazíte pri čítaní knihy Živel Lustig. Česká novinárka Dana Emingerová v nej zdokumentovala hodiny tvorivého písania Arnošta Lustiga. Lustig svojim poslucháčom predkladá skutočný príbeh o Marii Navarovej. V čase, keď Gabčík s Kubišom zaútočili na Heydrichovo auto a zranili ho, bola to práve ona, čo Heydrichovi pomohla. Bola to bývalá zdravotná sestra, dokonca veľmi aktívne zapojená v odboji. Videla zraneného človeka a pomohla mu.
Nepremýšľala nad tým, kto to je. Nacisti jej za tento skutok ľudskosti dali odmenu, ktorú, samozrejme, nemohla odmietnuť. Prijala ju a venovala na charitu. V roku 1944 nacisti jej činnosť v odboji odhalili a uväznili ju v Terezíne. Tam tiež pomáhala spoluväzňom. Po vojne ju za to, že poskytla pomoc Heydrichovi a zobrala nemecké peniaze, poslali do väzenia na osem rokov komunisti. Odsúdený bol aj jej manžel. Trest si odpykal, no po prepustení v roku 1953 spáchal samovraždu. To je prvý príbeh univerzálneho človečenstva, uniformy a nespravodlivosti. Nie je známy, ale o to je pôsobivejší.
Mechanizmy, ktoré mobilizujú komunity, sú fascinujúce. Silný zjednocujúci potenciál má „náš“ nepriateľ, alebo aspoň jeho chiméra. Český evanjelický teológ Trojan hovorí o neježišovskej moci. „Neježišovská moc, operujúca ako fyzikálna sila, potrebuje protipól, ktorý by sa jej staval na odpor. Musí mať nepriateľa.
A ak ho nemá, musí si ho vymyslieť. K paradoxu neježišovskej moci patrí prefíkanosť tejto moci, že sa nechce prezentovať ako hrubá fyzikálna sila. Používa masku. Satan sa premieňa na anjela svetla a predkladá ideové princípy, ktoré majú ospravedlniť jej existenciu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.