Už dávno si vyčítam, že nechodievam na demonštrácie. Nie som exhibicionista, vravím si v duchu najčastejšiu alibistickú výhovorku. Na protestný pochod od egyptskej ambasády v centre Bratislavy k zastúpeniu Európskej komisie pred pár dňami som však musel ísť.

Na Slovensku máme v týchto dňoch nórsky kráľovský pár. Je dosť neuveriteľné, že títo zriedkavo cestujúci manželia sa vybrali práve k nám. Sú aj zaujímavejšie destinácie na kráľovské výlety.

Niekoľko dní som bola atakovaná reklamou na novú výstavu Slovenského národného múzea s názvom Turci na Slovensku. Neodolala som.

Dňa 13. júna bola na Bratislavskom hrade udelená stredoeurópska Cena svätého Vojtecha – dostala ju Hanna Suchocká. Cenu odovzdali slovenský prezident Andrej Kiska a predseda správnej rady Nadácie sv. Vojtecha v Krefelde Hans Sussmuth.

Jar v Kalifornii prichádza skoro – nie podľa kalendára, ale len čo denná teplota začne vystupovať nad 20 stupňov Celzia. Posledné dažde ešte stmavujú oblohu, ale v priebehu niekoľkých dní sa tvár zeme radikálne zmení. Kríky, ktoré boli ešte včera holé, sú zrazu plné púčikov a zelených lístkov. Opadavé stromy sa zmenia z metiel na rozkvitnutú nádheru a život sa hlučne ozve vo vyšších obrátkach. Dlho prázdne veľkoobchody s domácimi, stavebnými a záhradníckymi potrebami sa zaplnia davmi. Jar je čas, v ktorom si ľudia nielen dávajú novoročné predsavzatia, ale sa ich aj snažia naplniť. Nielen v záhrade, ale aj v domácich stavbách a prestavbách.

Len v 45 rokoch zomrel na ťažkú ​​chorobu politik, ktorý bol svojho času najmladším premiérom v Európe. Deň po smrti bol Stanislav Gross na titulných stranách – a potom nastalo v médiách ticho. Lenže nie pietne, ale rozpačité.

Športové Slovensko má kauzu, ktorá sa rýchlo vyvíja, takmer každý deň mení a nadobúda politický rozmer. V jej centre stojí rodina Žampovcov, lyžiari telom, dušou a celým bytím, a to nie prvú generáciu.

Mladý Panamčan sa predo mnou rozhovoril o dvoch týždňoch, ktoré strávil v Havane. Do detailu. O rodine, ktorá ho nadšene privítala, aj o prekvapení z prímorského mesta, kde takmer nie sú lode. Pripomenulo mi to dojmy mnohých ďalších, ktorí na Ostrov prídu prvýkrát a sú plní nadšenia a šťastia. Najúžasnejšie, čo mi ten Panamčan povedal, bolo, že vďaka Kube dokázal žiť bez internetu. Pätnásť dní neposlal nikomu email, nečítal tweety, ani nekontroloval lajky na facebooku. Pri návrate sa cítil akoby sa vracal z rehabilitačnej kliniky.

Keď v novembri 1989 vyšli ľudia na námestia, znamenalo to, že sa končí totalitný režim. Že sa končia perzekúcie za názor, za vieru a rodinný pôvod. A že sa začína dlhá, a nie vždy priama cesta k demokracii. No mnohé sa zmenilo okamžite.

Je nádherný podzimný deň. Nekonečným vlakom sa znova vraciam do Ružomberka. Po chodbách Katolíckej univerzity sa v polovici septembra ponevierajú iba prváci a zamestnanci; v nablýskanej univerzitnej knižnici krásni mladí ľudia ochutnávajú svoju prvú študentskú kávu. Vládne tu pokoj a pohoda; nič nenasvedčuje tomu, že za oknami knižnice, na tom neveľkom štvorcovom priestore vymedzenom troma hranatými fakultami, ešte stále prebieha boj...