„,Tak nám zabili Ferdinanda,‘ řekla posluhovačka panu Švejkovi.“ To je začiatok nielen románu Jaroslava Haška, ale podľa mnohých aj dovtedy najzničujúcejšej vojny v ľudských dejinách. „Bude to stačit, myslíš?“ pýta sa vo filme Pelíšky strejda Václav na význam plastových pohárov na vodu v boji s imperializmom. A my všetci tušíme, že to nestačí.

Podpredseda PS a poslanec Tomáš Valášek poukázal aj na vývoj bojov na Ukrajine.

„Na protesty v Košiciach chodí so mnou aj moja 80 ročná mama“, hovorí. Ona vždy počas hymny zdvihne telefón a svieti. Oto Göbl protestuje aj kvôli svojim deťom, aby mohli žiť v dobrom štáte.

Nepodarilo sa tak naplniť jeden z kľúčových politických prísľubov boja proti zmene klímy.

Fico, Pellegrini a Danko si parlamentom pretlačili amnestiu pre svojich ľudí, najradikálnejšiu zmenu Trestného zákona za posledné dve desaťročia. Boj o budúcnosť Slovenska však pokračuje ďalej a je na každom jednom z nás, aký bude jeho výsledok.

Novovymenovaný hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj v piatok vyhlásil, že ukrajinské sily sa musia pripraviť na zmenu v spôsobe boja proti ruským jednotkám, aby dokázali vo vojne zvíťaziť.

Novela Trestného zákona bola napriek odporu schválená – aj so zmenami na poslednú chvíľu. Poslanci koalície nehanebne bránili znižovanie premlčacej doby pri znásilnení, minister spravodlivosti filozofoval a Fico útočil na Ódora. Boj o právny štát prešiel do horúcej fázy.

Do Rafahu utiekla pred bojmi v iných oblastiach viac ako polovica z 2,3 milióna obyvateľov Pásma Gazy.

Posledné mesiace a predovšetkým posledné dni boli neľahkým bojom časti našej spoločnosti o svet, v ktorom slušnosť, právo a spravodlivosť zachovajú významy, aké mali doteraz. Schválením novely Trestného zákona utŕžila nádej mnohých Slovákov a Sloveniek na lepší život v našej krajine bolestivú facku. A hoci sa môže zdať, akoby boj, ktorý trval mesiace zrazu švihom biča skončil, nechajúc krvavú ranu, nie je tomu tak. Zápas o budúcnosť Slovenska pokračuje.

Na jednej našej redakčnej porade (ktorú som nestihol) prišiel kolega Jaslo s nápadom robiť rubriku s názvom „Radosť .týždňa“. Dopočul som sa o nej neskôr, keď ju pripomínal emailom, a kolegynka Zuzka, s ktorou som akurát preberal vydavateľské veci, mi porozprávala, čo o tom na tej porade hovoril. Uložil som si túto informáciu v útrobách mojej hlavy s visačkami na zaradenie medzi zaujímavé a na zamyslenie sa.