V noci na 1. marca 1953 dostal jeden z najkrvavejších diktátorov moderných dejín, Josif Vissarionovič Stalin, mozgovú porážku, ktorá znamenala koniec jeho éry.

Návrh zákona poslancov Jozefa Lukáča, Anny Andrejuvovej, Evy Hudecovej a Anny Záborskej, ktorý by mal dopĺňať zákon 301/1995 o rodnom čísle, po ktorého schválení by bolo možné meniť rodné číslo jedinca len na základe pohlavia určeného genetickým testom, je z medicínskeho hľadiska neprijateľný. Vychádza z mylného predpokladu o jednoznačnosti genetického testu na správne určenie pohlavia.

Mali sme tu opäť veľkonočné obdobie, a tak sa pozrieme na to, čo v súčasnosti vieme – a čo nevieme – o Ježišovej smrti a pohrebe z historického či z archeologického hľadiska.

V lete roku 1822, pred dvesto rokmi, sa v dnešných Hynčiciach na moravsko-sliezskej hranici narodil Gregor Johann Mendel. Človek, ktorý v záhradách augustiánskeho kláštora v Brne položil základy genetiky.

Kaviarne nie sú len miestami, kde si posedíme s blízkymi aj menej blízkymi ľuďmi pri šálke kávy a chutnom koláči. Ponúkajú priestor na inšpiráciu, zábavu aj vzdelávanie sa. Kedysi tomu tiež tak bolo. Ponúkali miesto na diskusiu. Stali sa bojiskom na poli politiky i kultúry. Zrodili sa tam mnohé myšlienky, idey a zhmotnené predstavy, ktoré ovplyvnili tisíce životov.

Aké je miesto Gregora Mendela v dejinách genetiky? Aké je miesto genetiky v dejinách vedy? Čo znamená pre naše poznanie sveta a porozumenie človeku? Odpovedá vedúci Katedry genetiky na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského Ľubomír Tomáška.

Riešením je elegantná schéma z Čiech. Naša vláda to ale ani nezvažovala, nevieme sa učiť od iných.

Sedí ráno pri stole, s hrôzou pozerá na permanentku. Potom jej oko padne na tašku s vecami na cvičenie, ktorým nepovie inak ako „telesná“, aj keď pri tom slove chytá jej tréner vždy neutíšiteľný záchvat smiechu. Vzdychne si, nikam nejde: „Radšej si zalejem pu-er.“

Tridsaťtri rokov od pádu odpornej komunistickej diktatúry by mohlo znamenať aj dospelosť slobodnej spoločnosti. Je to tak? Dospeli sme? Čo sa nám podarilo a kde sa stále potkýname?

Prekladatelia Miroslav Zumrík, Eva Lavríková a Jozef Zelizňák sa rozprávajú s moderátorkou Sašou Petrášovou o nórskej literatúre. Podujatie sa konalo v rámci Dní nórskej kultúry.