Ľudia nie sú plytkí, len tak môžu pôsobiť kvôli tej hĺbke všade naokolo. Kto sme, odkiaľ prichádzame, čo nás poháňa, existuje Boh, kde sú hranice poznania a kde morálky? Umenie, náboženstvo a filozofia chrlia odpovede. Dobré, múdre, krásne, hlboké odpovede. Platón je ich plný, Biblia tiež, aj Homér, Villon, Bach, Leonardo a ktokoľvek ďalší z velikánov.

„Mahomet: Je třeba nové víry, je třeba nových okovů; je třeba nového Boha pro svět zaslepenců.“

Byzantský učenec napísal, že monarchia je najspravodlivejšia forma vlády. Kým ju udržuje Boh, vládcov volí armáda alebo aristokratický Senát a korunovaní nasledovníci alebo uzurpátori sa automaticky stávajú svätými.

Príbeh človeka sa začína v jaskyni. Populárne vedecké predstavy si ho spájajú s jaskynným človekom a s obrazmi zvierat, ktoré sa v jaskyniach aj našli. Ale aj druhá polovica ľudských dejín, ktorá je ako stvorenie nového sveta, sa začína v jaskyni.

Ako možno správne študovať Bibliu? Historicky, ako dokument a svedectvo doby? Alebo nábožensky, ako teologický text zjavený priamo Bohom? Možno stavať jedno proti druhému alebo možno spojiť historický a teologický prístup do jedného?

Naoko mi napísala: „Konečne máme elektrinu, zapla som telku, všade, kam sa pozriem, je katastrofa. U nás rozdeľujepeklo od neba cesta č. 45. Neviem, koľko záberov je v televízii na Slovensku, ale mestá Sendai aTagajo, ich prístavy, sú úplne zaplavené autami, ako keby tam niekto vysypal lego."

Pred desiatimi rokmi, 5. januára v predvečer sviatku Troch kráľov, zomrel, či presnejšie povedané odišiel k Bohu Mejla Hlavsa. Minulý týždeň sme si naňho spomínali často, púšťali sme si Plastikov, Garáž aj Půlnoc, Magické noci, Tygra aj Muchomůrky.

V živote človeka príde chvíľa, keď si začne klásť otázky o zmysle svojho života, o veciach, ktoré ho presahujú, keď začne hľadať cestu ku skutočnému ja, k Bohu. Prečo však dnes zamieri radšej do indického ašrámu či inej exotickej destinácie, keď má pod nosom svoj kostol či synagógu?

Rektor Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety profesor  Vladimír Krčméry aktívne pomáha v tých najchudobnejších krajinách sveta. Tvrdí o sebe, že si nie je vedomý žiadnych cností, iba nerestí. Tie na nás Pánboh dopustil, aby nás zachránil pred pýchou.

Internet mení formy komunikácie aj v cirkvi. Nielen medzi ľuďmi, ale aj medzi ľuďmi a Bohom. E-mail preňho by asi zostal nedoručený, ale prečo si pri modlitbe a rozjímaní nepomôcť novými technológiami?