Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Juraj Jordán Dovala: Kyrie eleison

.časopis .literatúra

Pred desiatimi rokmi, 5. januára v predvečer sviatku Troch kráľov, zomrel, či presnejšie povedané odišiel k Bohu Mejla Hlavsa. Minulý týždeň sme si naňho spomínali často, púšťali sme si Plastikov, Garáž aj Půlnoc, Magické noci, Tygra aj Muchomůrky.

Až tak, že sme už vlastne o ňom nemali čo ďalšie napísať do tohto hrubého .dvojtýždňa. Urobil to za nás Juraj Jordán Dovala, teológ husitskej cirkvi, básnik a rocker, človek kovaný českým undergroundom rovnako ako cirkevnými otcami a kreťanskými mystikmi. Kyrie eleison je Mejlovi Hlavsovi venovaná zbierka prostých, nepochybne Magorom Jirousom inšpirovaných básničiek. Sú to básne duchovné a zároveň týmto svetom zašpinené. Občas im hrozí trivialita a niektoré rýmy len tak-tak držia pokope, ale to nie je podstatné. Juraj Jordán Dovala sa nehrá na romantického poetu s ohromujúcou metaforou a silným gestom, v jeho textoch je kľúčová myšlienka a vtip. Občas ide o rýmované anekdoty („Spaľovač mŕtvol to má jasné / zapáli rakvu / a tým to hasne"), inokedy o vrúcne mikromodlitby („Som len motýľ / mojím vnútrom hýbe strach / Som menej ako hlina a zem / som len prach"). Keby tie básničky boli v češtine, bez váhania by sme ich zaradili do českého undergroundu. Vlastne, aj keď sú v slovenčine, tak do neho patria.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite