Keď som bol študentom réžie, chodieval som stopom do Krakova pozrieť si dobré divadlo. Napríklad Z biegiem lat, z biegiem dni. Je to história krakovskej buržoáznej rodiny. Vojny, povstania, zmena režimov, ale rodina zotrváva. Inscenáciu režíroval Andrzej Wajda v Starom divadle. Predstavenie trvalo 6 hodín, začínalo sa o štvrtej popoludní. V nabitej sále som sedel na schodoch a prežíval opojenie, ktoré pokojne preráža konvenciu vnímania času. Publikum, bez ohľadu na vek, bolo tým posolstvom vzrušené. Na ceste domov mi poľskí colníci zhabali malú storočnú Bibliu z antikvariátu. Nedali sa obmäkčiť. Bol hlboký socializmus.

Raper Marián Bene Benkovič počas dňa pracuje ako plánovač výroby televízorov. V jednom zo svojich textov rapuje, že celý deň exceluje, čím odkazuje na to, že celý deň kuká do Excelu a do SAP-u. No a večer, namiesto kukania do televízora, píše svoje hlúposti.

Ulica Infanta y Vapor, osem hodín večer. Lešenie sa ozýva pod váhou robotníkov. Je tu tma, ale dvaja maliari napriek tomu maľujú fasádu domu, zakrývajú špinavý balkón. Času je málo, druhý summit Spoločenstva latinskoamerických a karibských štátov (CELAC) sa má začať len o niekoľko hodín. Ulice, kadiaľ budú prechádzať prezidentské kolóny, musia byť tip-top, nový asfalt, treba zakryť diery aj chudobu. Reálna Havana sa tiež skryje za iné mesto, špina hromadená po celé dekády bude zakrytá farebným kobercom. Nie nadlho.

Štrajkujúci učitelia si zaslúžia pochopenie verejnosti – ich požiadavky na zvýšenie platov sú umiernené, hoci akurát v týchto časoch sa plnia ťažko. Ak však vláda horko-ťažko nájde zdroje na 10-percentné zvýšenie platov v budúcom roku, mohla by to využiť na užitočný konflikt: nie zvýšiť všetkým rovnako, ale posilniť pozíciu riaditeľov škôl a výraznejšie pomôcť lepším učiteľom.

V Randali bude 16. 6. koncet Vagabundi Houmlesákom. Budú tam hrať ČAD, Attack of Rage, Madcult a Catastrofy. Všeky vyzbierané peniaze pôjdu na domov pre bezdomovcov Antona Srholca Resoty.

V čase, keď sa Slovensko zmieta uprostred politickej krízy, odišiel som na festival Iceland Airwaves do Reykjavíku.

Čím dokáže zaujať malá regionálna scéna, od svojho vzniku permanentne zápasiaca o miesto na národnej opernej map(k)e? Banskobystrická Štátna opera má na to rokmi overený recept: napriek riziku menšej diváckej odozvy si sebavedomie i umelecký kredit dvíha slovenskými premiérami diel, ktoré Bratislava ignoruje a Košice si na ne netrúfnu.

Od roku 1991 pôsobí v nadnárodnej IT spoločnosti, ktorá už má na Slovensku vyše 1 100 zamestnancov. Firma je úspešná aj napriek tomu, že sa neuchádza o štátne zákazky. Generálny riaditeľ spoločnosti Accenture Peter Škodný.

Sťažnosti hráčov na kvalitu ľadu v bratislavskej hale sem tam pokračujú (hoci taký Havlát ľad pochválil). Ľudia, ktorí majú ľad na starosti, však robia všetko, čo sa dá. Trávia na štadióne takmer všetok čas, dávajú do toho celú svoju energiu, neustále niečo merajú a vylepšujú. Pritom nemajú zaplatené nijaké nadčasy, a ich plat je smiešny. Pes je niekde zakopaný, ale u ľadárov to nebude.

Dvadsať rokov od konca totalitného režimu v našej krajine, to je čas, v ktorom sú pripomínané udalosti stále v čerstvej pamäti, no predsa je to čas dostatočne dlhý na to, aby sme mohli posudzovať výsledky. Nie je to len možnosť, je to naliehavá potreba. Podporte túto kampaň tu: <a href="http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=448040">November 2009</a>