Gabriel Sedlmayr, Anton Dreher a Josef Groll. Traja sládkovia, ktorí úplne zmenili pivnú kultúru na celom svete. To oni majú zásluhu na tom, že dnes väčšina z nás pozná pivo ako zlatožltý iskrivý mok s hustou bielou penou.

Jozef Šnirc sa narodil 27. 7. 1934 v Prievidzi. Rané detstvo prežil u svojej starkej v rodinnom dome, kde aj s rodičmi bývali. Prvú silnú spomienku má na prebiehajúcu mobilizáciu zo septembra 1938, keď sa Československo chcelo brániť proti agresivite nacistického Nemecka.

Veľké ekonomické mocnosti sa stavajú k zavedeniu digitálnej meny libra, ktorú plánuje internetový koncern Facebook, veľmi kriticky. Ministri financií a centrálni bankári skupiny najväčších priemyselných krajín G7 majú o projekte veľké pochybnosti, vyjadril sa nemecký minister financií Olaf Scholz.

„Kde domov můj, kde domov můj...“ Takmer v jednom momente začal možno aj 350-tisícový dav na pražskej letnej spievať českú hymnu. Od roku 1989 sa nikdy toľko ľudí nezišlo na jednom mieste. A .týždeň bol pri tom.

Európa je plná sociálnych inžinierov, ktorí nielenže vedia lepšie, čo človeku prospieva, ale ktorí majú v rukách aj moc, aby do jeho života v mene jeho šťastia a zdravia aj aktívne strkali nos a chránili ho pred vlastnou blbosťou a nestriedmosťou.

Dvaja muži, ktorých nespája azda nič. Obidvaja majú síce svoju „zelenú“ agendu, ale ekologickí aktivisti ich napriek tomu buď necitujú, prípadne ich otvorene kritizujú. Jeden je náboženská autorita, hlava najvplyvnejšej cirkvi v dejinách, druhý ekonóm, ktorý prepočítava náklady globálnych politických tém. Jeden zdôrazňuje morálku, druhý ekonomické náklady. Benedikt XVI. a Bjørn Lomborg.

Keď sa všetci moji rovesníci rozhodovali, na akú vysokú školu pôjdu, ja som bola už dávno rozhodnutá. A práve to mojich rodičov znepokojovalo. Vybrala som si cestu smrteľníka v právnickom svete.

Vstúpime do miestnosti a hneď vieme, že sú tu, že sa tu niekde varili alebo len prihrievali a čakajú na nás. Malé utešené telíčka z kapusty naplnené omamnou bravčovo-ryžovou zmesou. Majú mnohé názvy, na Slovensku ich najčastejšie voláme holúbky.

Veľakrát som si priala byť neviditeľná. Často z čistej voyeurskej rozkoše – sledovať obnažené ľudské životy zblízka, bez narušenia mojou prítomnosťou. Alebo vkročiť do slobodnej ríše zvierat bez obojstranného strachu. 

Chceme byť dokonalé matky, ale materská láska často nenaskočí automaticky. Ja som sa bála všetkého, moje stavy sa zhoršovali a pomohol mi až psychiater, vraví Veronika Kubrichtová, zakladateľka organizácie Úsmev mamy, ktorá poskytuje podporu matkám s popôrodnými úzkosťami.