Uplynulý týždeň zaujali na slovenskej politickej scéne dve tváre. Jedna z nich je pritom verejnosti neznáma a druhá je notoricky známa. To, že pritiahli verejnú pozornosť v podobnom čase, má svoju logiku. Marek Gajdoš a Mikuláš Dzurinda.
Tak Marika Gombitová je už šesťdesiatnička. Svoje narodeniny oslávila celkom impozantne – v plnej hale bratislavského zimného štadióna a s viacerými prominentnými gratulantmi.
Nemal ani štyridsať, keď sa stal opátom v Jasove. Musí sa starať o kláštor, školu, komunitu. Niekedy má z toho skepsu, niekedy cíti radosť. Pre .týždeň píše stĺpčeky o žalmoch. Opát Martin Ambróz Štrbák.
Olympiáda je športový sviatok, ale zároveň udalosť, ktorá ukazuje, ako veľmi nám stále záleží na tom, kam patríme. Lebo keď stúpa nahor tá naša zástava, slza sa v oku neudrží.
Britskou premiérkou sa minulý týždeň stala žena – Theresa May. Pre Britov to nemusí byť zlá správa. Keď sa pozrú do svojich dejín, nájdu v nich niekoľko výrazných ženských vládkyň, ktoré dokázali krajinu vytiahnuť aj z ťažkej krízy jednotnejšiu a silnejšiu.
Eva Čobejová sa vo svojom blogu pýta, kam patrí Robert Fico. Nesúhlasím celkom s jej odpoveďou, ale úplne súhlasím s tým, že by sa mal dostať tam, kam patrí.
Určite nie každý, ale poniektorí máme v súvislosti s predsedníctvom Slovenska v Rade EÚ isté očakávania. Očakávania, ktoré môžu vyriešiť aj domáce problémy.
Dnes, to jest v posledný júnový pondelok, sa konal ďalší protest proti Kaliňákovi. Na Námestí SNP som videla najmä odhodlaných mladých ľudí. Žiadnych extrémistov. Teší ma to.
