Začal sa súd s Chachalandom. Prichádza spolu s otázkou, ako chránime deti a mladých pred ublížením, keď sú najzraniteľnejší. A zároveň ako sa správame k tým, ktorým ublížené bolo. Je dobre, že táto otázka znie a vyrušuje. No zdá sa mi, že nie tam, kde by mala.

V týchto dňoch inžinieri prikážu elektronike Webbovho ďalekohľadu, aby spustila posledný korekčný manéver, ktorý umiestni Webb na jeho obežnú dráhu okolo bodu L2. Končí sa tak jeden a pol milióna kilometrov dlhá cesta a Webb môže začať svoju vedeckú misiu. Tá by mala trvať najmenej päť rokov, môže sa ale natiahnuť až na dvojnásobok.

Dobrý deň, Slovensko znovu uviazlo v diskusii o tom, kam patrí. Témou nového .týždňa je preto otázka, ako a kde si vieme zabezpečiť svoju slobodu a suverenitu. Píše o tom Štefan Hríb a Martin Mojžiš, hovorí o tom v rozhovore minister obrany a pre .týždeň sa vyjadril aj ďalší zo svetových historikov. Osviežením je veľký text o novom filme s názvom Gucci. Prajeme Vám dobré čítanie.

Poznáte to, že nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa? V športe to platí (občas), v geopolitike nikdy. Tam sa body za snahu nedávajú a druhé miesto nie je pekné umiestnenie, ale nebezpečná prehra.

Poverčivosť je nezmar, uchytí sa v ľudskej duši ako kliešť, a nie a nie sa jej zbaviť. Je úplne jedno, čomu veríte a čomu nie, no keď sa do vás zahryzne poverčivá nálada, ohlodá vás na kosť.

Nebudem sa tu zastávať nášho prezidenta. Vraj nám ho aj v Česku mnohí závidia. No bodaj by nie! Keď sa pozrú na toho svojho, tak im musí mrznúť úsmev na perách.

Publicista Jaroslav Šonka tvrdí, že Nemecko má veľa schopných politikov, no nemajú v krvi rozhodovanie. Akú koalíciu považuje za reálnu? Prečo podľa neho nevznikne menšinová vláda?

Pôvodne tu mal byť text o Grigorovi Dimitrovovi, novom šampiónovi z Turnaja majstrov v Londýne. V pondelok ráno však tenisový svet obletela iná správa. Zomrela niekdajšia wimbledonská víťazka Jana Novotná.

Má dvadsaťpäť rokov, vyštudovala medicínu na Masarykovej univerzite v Brne, no zdalo sa jej, že svojmu povolaniu potrebuje dať nejaký zmysel. Zavolala teda profesorovi Krčmérymu a neskôr odišla pracovať do Južného Sudánu. Lucia Janovičová.

Poznáme sa od roku 1991. Vieme o sebe veľa, vrátane veľkých zlyhaní. Ale v atmosfére, kde je Jeňo za prototyp necitlivého odľuda, musím o ňom napísať trochu viac.