„Do Havany?” kričí na mňa šofér, ako keby roh ulíc Boyeros a Tulipán, na ktorom stojím, nepatril do mesta, v ktorom som sa narodila a v ktorom žijem. Odpovedám prstom namiereným doľava a dodávam: „Áno, idem do Fraternity,” pretože chcem vykonať svoju každodennú púť do parku k stromu Ceiba. (V strede parku je strom Ceiba, zasadený v roku 1928, ktorý je symbolom panamerického priateľstva – pozn. prekl.). Pod tento strom prezident Machado údajne zakopal „vyhlásenie”, ktoré nás odsudzuje na večné národné nešťastie.

Čítali ste o tom českom úplatnom sudcovi, ktorý dostal predminulý štvrtok tvrdý trest? Niektoré podobnosti s temnými postavami slovenské justície sú až zarážajúce.

Keď v Česku vyslovíte jej meno, skorumpovaní politici a oligarchovia začnú byť nervózni. Davida Ratha dobehol miliónový úplatok, teraz ide jej úrad aj po manažéroch Andreja Babiša. Vrchná štátna zástupkyňa v Prahe Lenka Bradáčová.

To povedal Woody Allen, ktorého nový film Iracionálny muž práve prišiel do slovenských kín. My už dávno vieme, že jeho vyhlásenia nemôžeme brať príliš vážne.

Gabčíkovské temné vody vyplavili čosi významné. Nielen strach, aj demagógiu a cynizmus. Nič z toho diskusia o utečencoch, teda o ľuďoch, ktorým ide o život, neznesie.

Položili sme kolegom a priateľom .týždňa niekoľko otázok na tému: 1. Chceli by ste letieť na Mars? 2. Aké boli vaše detské predstavy o Marse, Marťanoch a vôbec mimozemšťanoch a vesmíre? 3. Myslíte si, že vo vesmíre je život?

Zavrite oči a skúste si to predstaviť. Ste desiatky miliónov kilometrov ďaleko od domova. Keď k nemu pošlete správu, trvá 20 minút, kým dorazí k pozemšťanom. Ďalších dvadsať čakáte na odpoveď.

Rozhovor s kunsthistorikom, kurátorom a riaditeľom Múzea v Betliari Júliusom Barczim o tom, ako sa dá v prípade Berniniho busty zistiť, či ide o originál.

Identifikácia prvého onkogénu poskytla vedcom celkom nový uhol pohľadu na rakovinu a jej pravdepodobnú molekulárnu podstatu. Lenže tento onkogén (jeho objavitelia ho pomenovali src) bol súčasťou genetickej výbavy Rousovho sarkómového vírusu (RSV) infikujúceho výlučne hydinu, nie ľudí.

Premočené vydanie .týždňa sa pod spotenými rukami rozpadáva. Na otvorenú dvojstranu dopadajú kvapky potu z čela. Tričko sa lepí na chrbát. Časopis radšej odkladáte a mľaskavou chôdzou si idete do chladničky po niečo studené. Naozaj to príroda nemohla zariadiť lepšie?