Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Narušená verzia nás samých

.michaela Medová .časopis .veda

Identifikácia prvého onkogénu poskytla vedcom celkom nový uhol pohľadu na rakovinu a jej pravdepodobnú molekulárnu podstatu. Lenže tento onkogén (jeho objavitelia ho pomenovali src) bol súčasťou genetickej výbavy Rousovho sarkómového vírusu (RSV) infikujúceho výlučne hydinu, nie ľudí.

Keď RSV infikoval normálne slepačie bunky, vniesol do nich gén src, meniac ich na rakovinové bunky. To, ako presne src funguje, objasnil krátko po jeho objavení v 70. rokoch 20. storočia Ray Erikson z Coloradskej univerzity. Ako sa ukázalo, produktom src génu je bielkovina, ktorej hlavnou úlohou je pripojiť malú molekulu – fosfátovú skupinu – na iné bielkoviny a týmto spôsobom ich aktivovať. Src má mnoho súrodencov s analogickými funkciami v normálnych, nerakovinových bunkách.

Táto veľká rodina bielkovín, nazývajúcich sa spoločne kinázy, veľmi presne reguluje dôležité procesy prebiehajúce v bunke relatívne jednoduchým spôsobom: jedna kináza pripne fosfátovú skupinu na inú kinázu a tým ju aktivuje. Takto aktivovaná kináza „zobudí“ ďalšiu kinázu (prípadne bielkovinu z inej rodiny) pripojením fosfátovej skupiny a tak ďalej, vedúc k akejsi reťazovej reakcii. Výsledkom takejto reťazovej reakcie je pre bunku nejaký konkrétny signál zmeniť svoj stav – napríklad začať rásť, rozdeliť sa a podobne.

Src objavený v genóme RSV vírusu bol v porovnaní s ostatnými známymi kinázami neuveriteľne aktívny – neúnavne pripájal fosfátové skupiny takpovediac na všetko naokolo – a v konečnom dôsledku primal bunku k tomu, aby sa neustále delila. A to bez ohľadu na to, či má táto bunka k dispozícii dostatok materiálu na normálne delenie a bez ohľadu na to, či delenie prebieha v súlade s „pravidlami“ a bez chýb. Toto neregulované a rýchle delenie spúšťané aktivitou src kinázy v konečnom dôsledku viedlo priamo k vzniku nádoru u hydiny infikovanej RSV vírusom.

.dve tváre src-u

Hoci rakovinové vírusy sa na veľké sklamanie vedeckej komunity v ľudských nádoroch nijako nedali nájsť, niektorí biológovia stále dúfali, že virálny src predsa len objasní aj záhadu vzniku rakoviny u človeka. A tak sa začiatkom 70. rokov 20. storočia vydali src (alebo aspoň jeho molekulárnu napodobeninu) hľadať – v normálnych bunkách i v ľudských nádoroch. Jedným z týchto „lovcov src-u“ bol kalifornský virológ Michael J. Bishop. Spolu s Haroldom Varmusom chceli objasniť evolučný pôvod génu src nájdením jemu vzdialene podobných génov (akýchsi predchodcov src-u) v normálnych bunkách.

DNA molekuly v bunkách zvyčajne existujú v pároch spojených navzájom silnými väzbami. Keď je takýto DNA pár experimentálne nasilu rozdelený, dva navzájom doplňujúce sa reťazce dokážu nájsť k sebe cestu na základe svojej podobnosti aj v celom mori iných nespárených DNA molekúl.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite