Dnes, vo štvrtok 22. 11. si Američania pripomínajú Deň vďakyvzdania. Od roku 1941 je to v USA štátny sviatok. Založili ho po príchode do Nového sveta tzv. Pilgrim Fathers, Pútnici. Prinášame preklad textu, ktorý od roku 1961 vychádza každoročne na Deň vďakyvzdania ako úvodník v americkom denníku Wall Street Journal.

Každý rok sa u nás v dedine stavia v predvečer prvého mája na námestí máj, teda vyzdobený strom. Je to milá akcia, ale tohto roku mala zvláštnu pointu. Všetci sme totiž boli nechtiac na straníckej akcii.

Z predvolebného boja v americkej Republikánskej strane sa sťahuje jediný kandidát, ktorý priniesol výrazné posolstvo, osobnú integritu a zároveň dokázal pozoruhodne osloviť aj tých voličov, ktorí by inak tieto prezidentské zápasy – rozhodne tie primárkové – odzívali. Je však pre Rona Paula všetko stratené?

Tieto medziročné predely sú výsostne umelá záležitosť, ale nech. Bilancujeme a prognózujeme, pretože to pomáha vytvárať dojem istého usporiadania. Trápiť sa preto na začiatku januára, aký rok nás očakáva, či bude dobrý, či hrozivý, je len prechodná nemoc, ktorá nás zvyčajne opustí už o niekoľko dní.

Milióny rokov sme žili v sexuálne uvoľnenom, lenivom, beztriednom paleolitickom raji, pokiaľ nás z neho do krutej reality plnej vojen, driny od svitu do mrku, chudoby, chorôb, žiarlivosti a monogamie neuvrhlo poľnohospodárstvo!

Pred 60 rokmi zomrela vo väzení Emma Olbrichová. O jej životnom príbehu píše Veronika Lagová vo svojej knihe Smrť za mrežami. Pochádzala z desiatich detí z rakúsko-moravskej rodiny. Od svojich 13 rokov žila na Slovensku, na fare, kde sa ich rodina počas prvej svetovej vojny usadila. V čase druhej svetovej vojny zamerala Emma svoju pozornosť na prenasledovaných ľudí židovského pôvodu. Tým, ktorí sa ukrývali v Borskom Svätom Mikuláši a okolitých dedinách, nosila jedlo z fary. Zabezpečila tiež úkryt miestnemu lekárovi s manželkou a ich dcéru neskôr odviedla k svojej sestre do Cerovej, kde sa až do skončenia vojny skrývala.

Na Španiu Dolinu som chodievala roky. Bola to tak malebne spustnutá dedina, ktorú nezničili príliš ani chalupári a socialistický nevkus poznačil dedinu pomerne znesiteľným spôsobom.

Lepší Oscar® na Doma, ako holub na streche. Najväčšia televízna filmová udalosť roka sa po rokoch sťahuje z programovo filmovej a platenej HBO na programovo domácu a neplatenú televíziu Doma. Čo to bude znamenať v praxi, uvidíme v noci z 22. na 23. februára, zatiaľ môžeme len šípiť, že domáce moderovanie začínajúce priamym prenosom z červeného koberca sa bude niesť viac v showbyznisovom, ako filmovom duchu. To naznačujú aj mená moderátorov – Boris Pršo, Roman Juraško a štylistka Danica Raytchev.

Keď našu najvzácnejšiu drevenú dedinu v roku 1993 zapisovali na zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO, žilo tam 28 ľudí. Dnes je to polovica. Je šanca, aby sa z tejto miestnej časti Ružomberka nestala iba enkláva chalupárov?

Kniha Moja dedina, ktorú zostavila Anna Schirlbauer, obsahuje práce fotografa Igora Grossmanna od začiatku päťdesiatych rokov do roku 1968, keď sa v zrelom veku stal fotografom profesionálom a odsťahoval sa do Bratislavy.