„Každý deň stretnúť človeka, to stačí,“ tak túto Kostrovu báseň sme sa na základke svorne preskúšavali, sediac na podstienke pred hodinou literatúry. Stále viac však vidím a prežívam, že sa ľudia barikádujú pred ľuďmi, vytvárajúc si vzťah s virtuálnym svetom, do ktorého investujú všetok um a čas. Prešlo len pár rokov, ale ten kontrast kričí.

Podľa nedávno vydanej knihy Prvý život Angely M. od Günthera Lachmanna a Ralfa Georga Reutha nebola Angela Merkelová pred pádom Berlínskeho múru iba prírodovedkyňou na Akadémii vied vo východnom Berlíne. Bola zodpovedná aj za „agitáciu a propagandu“ v organizácii komunistickej mládeže, známej ako FDJ.

Kamarát vám napíše email. Okradli ho na dovolenke a súrne potrebuje, aby ste mu poslali nejaké peniaze. Po návrate všetko vráti. Píše z adresy, ktorú používa už päť rokov a nič sa nejaví podozrivé. Pošlete mu peniaze?

hýba mi inštitúcia videopožičovne, fenomén spojený azda najvýznamnejšie s deväťdesiatimi rokmi minulého storočia, miesto, kde filmy spredmetnené na nosičoch čakali, až si ich niekto požičia. Filmy, čo boli nedávno v kinách, filmy, čo sa kinám vyhli, filmy, ktoré nikdy neboli určené do kín, ale nakrúcali sa priamo „na video“, televízne filmy a vzadu za plachtou filmy pre dospelých, vstup od osemnásť rokov vyššie. Spoločné mali iba to, že bolo treba pre ne prísť do videopožičovne. Zopár ich prežilo, dnes sa v nich požičiavajú filmy na DVD a Blu-ray, ale koncept zostáva zachovaný.

Chceli by ste radšej havarovať v dvojtonovom SUV s tromi hviezdičkami alebo v päťhviezdičkovom miniaute? Čo znamená, že auto má v bezpečnosti päť hviezdičiek, a aký to má pre vás praktický význam?

Paradoxy? Čo tak knižka o skateboardingu, ktorá najviac nadchne ľudí, čo sú radi, že sotva vedia chodiť? Občas sa stane, naozaj len občas, že po niektorých knižkách sa len tak zapráši. Lístky na koncerty tých najväčších superhviezd sa tak predávajú bežne, pár hodín a je po všetkom, ale pri knihách je to nevídané. Napriek tomu také existujú, knihy, čo sa vypredajú skôr, ako sa poriadne ocitnú na knižnom trhu.

Keď sa vracia, hovorí len potichu, zaklepe opatrne na dvere. Je to priateľ, človek, ktorý k nám už vyše roka nechcel chodiť. Nehovorí o tej dlhej dobe, keď sa u nás nezastavil, ani o dôvodoch, prečo sa tak rozhodol, ale v tom spôsobe, ako sa na nás pozerá, je povedané všetko. Bol to strach, ktorý vystavuje skúškam naše city, ktorý vrhá ničivú kyselinu na sľuby vernosti, ktorý ho od nás držal ďalej. Teraz sa vrátil, ale len na pár minút.

Väčšina ľudí vie, že cena leteniek sa riadi mystickými pravidlami. Tie, ako si všimol americký humorista Dave Barry, zabezpečujú, že každý človek v lietadle zaplatí za letenku inú cenu a všetky budú nižšie, ako tá vaša. Málokto vie, že aj ceny v požičovniach áut často poskakujú nahor a nadol v niekoľkonásobkoch. Pritom mať alebo nemať na dovolenke auto často robí rozdiel medzi tým, či ste turista, vyvalený dva týždne v megahoteli a po návrate budete musieť pozrieť do pasu, v ktorej to bolo krajine, alebo cestovateľ, ktorý naozaj niečo spozná.

Pristála som vo výške 2 800 metrov v nočnom Quite, hlavnom meste Ekvádoru, a predstavujem si, že stojím len pár sto metrov nad Gerlachom. Pohľadmi stále strážim fascinujúce sopky s indiánskymi menami Rucu a Guagua Pichincha. Oddychujú nad ekvádorskou metropolou, ale môžu sa prebrať a pekne nám podkúriť. Vzrušene odhaľujem tento poklad na rovníku, ale vždy musím najprv odomknúť osem zámkov na dverách. Necítim sa ohrozená, ale moja domáca vie o našej štvrti určite viac, a tak postupne zlepšujem časový rekord zamykania. Obzrela som si ten rovník a odfotila sa ako všetci – jedna noha na severnej pologuli a druhá na južnej.

„Prekvapíte ma dneska, pane? Čo poviete, prekvapíte?“ takto ma oslovil pri mojej prvej prechádzke Prešovom istý chlapík, hore bez a s cigaretou, vlasy aj okuliare na spôsob hipíka zvýraznili, že má vyťatô. „Pane,“ odpovedám ja, „rozhodol som sa, že vás prekvapím tým, že vás neprekvapím.“ „To ste ma teda vôbec neprekvapili, pane,“ odpovedá. „Ale zato vy ste ma mimoriadne osviežili,“ vravím mu. Nemuseli sme ani v náznaku vypovedať, že ide o prachy, obom nám to bolo od počiatku jasné.