Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Na osem zámkov

.veronika Balážiová .časopis .týždeň vo svete

Pristála som vo výške 2 800 metrov v nočnom Quite, hlavnom meste Ekvádoru, a predstavujem si, že stojím len pár sto metrov nad Gerlachom. Pohľadmi stále strážim fascinujúce sopky s indiánskymi menami Rucu a Guagua Pichincha. Oddychujú nad ekvádorskou metropolou, ale môžu sa prebrať a pekne nám podkúriť. Vzrušene odhaľujem tento poklad na rovníku, ale vždy musím najprv odomknúť osem zámkov na dverách. Necítim sa ohrozená, ale moja domáca vie o našej štvrti určite viac, a tak postupne zlepšujem časový rekord zamykania. Obzrela som si ten rovník a odfotila sa ako všetci – jedna noha na severnej pologuli a druhá na južnej.

V centre Quita, ktoré je najväčším zachovaným historickým centrom v celej Južnej Amerike, zapadnem v miestnom vyžeráku s „mojimi Indiánmi“. Pod drobnohľadom prísediacich a za uznanlivých pohľadov si dám perkelt z čriev. Nevynechám fascinujúce mestské múzeum, ktoré ma prenieslo do predkolumbovskej éry. Detailne spracované vyobrazenie indiánskeho života a talentu ma dojalo. Čo im to tí dobyvatelia spravili... Takmer všetko vykynožili. Domorodí umelci potom vždy do tvorby potajme zakomponovali indiánske prvky, a tak majú tuční barokoví anjelici indiánske orlie nosy, líca vyduté od nažuvanej koky a Panna Mária nosí indiánsky náramok.
Zažívam tu štyri ročné obdobia za deň a slnko vidím zapadať vždy v rovnakom čase. Zvykám si na rovníku a cítim sa ako chodiaca špongia, nasávam úplne všetko. Začínam byť závislá od ekvádorských dobrých sŕdc a úsmevov. Poctivo nasávam španielčinu a snažím sa zveľadiť prekladateľskú agentúru, ktorá ma zamestnala, aby som sem prišla so svojím európskym know-how. Vraj už nechcú mať pracovné nasadenie „mañana-mañana“, ale také európske. Len aby si to nerozmysleli. Neviem, či sa stihnú na tých vysokých opätkoch do dvoch hodín vrátiť z obeda, aby sa práca zas neodložila na „mañana“.

Veronika Balážiová/
vyštudovala informačné inžinierstvo vo Francúzsku, pracovala ako projektová manažérka v prekladateľskej agentúre v Londýne a v Ekvádore. Navštívila 53 krajín a fotografie z ciest vystavuje do konca augusta v Pezinku na Radničnom námestí.  
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite