Posledný zápas Slovenska na týchto majstrovstvách (proti Dánsku) priniesol konečne našu jasnú prevahu, pekné akcie, góly (hoci nie z tých pekných akcií) a presvedčivé víťazstvo. A priniesol ešte niečo oveľa dôležitejšie a krajšie.

Servus Emil, nemám čo robiť, tak čítam dennú tlač. A spomínam, ako sme kedysi mali desaťminútovky, vždy ráno, keď sme prišli do roboty, jeden z nás, striedali sme sa, mal na starosti prehľad tlače a bola to veľká sranda, lebo vychádzali tri denníky a vo všetkých bolo to isté a Matušinec mal k tomu vždy komentáre, keď sa napríklad objavila správa, že v Moskve napadol sneh, takže Moskovčania si obliekli kožuchy, Matušinec nahlas zamrmlal, že táto informácia má pre neho cenu zlata.

Nefungujúci systém, apatické sestričky, mizantropickí lekári. Už sa o tom popísalo veľa, ale keď sa to človeka dotkne osobne a ešte k tomu na Vianoce, zostávajú iba lamentácie...

Pýta sa ma môj syn pri štedrovečernom stole, či som ako decko tiež jedávala vianočné oblátky. Po krátkej úvahe odhadnem, že áno, ale trochu iné. „Na tých kupovaných nebol kríž, vieš?“ pokúšam sa vysvetliť rozdiel.

Záruka pokoja a stability si ani dva mesiace po prezidentských voľbách nedá pokoj. Nielenže sa na nás stále pozerá z tých istých bilbordov, ale ešte sa nám aj prihovára, aby sme išli voliť ešte aj zajtra.

Ako matka školopovinného dieťaťa som fascinovaná tým, ako málo sa naše deti učia a ako často odpadá normálne vyučovanie. Nemyslím tým teraz dva mesiace prázdnin, tie si naše deti zaslúžia a rodičia tie voľné týždne už nejako zvládnu (lebo nie každý rodič je nezamestnaný alebo s dvojmesačnou dovolenkou, a nie každé dieťa môže tráviť prázdniny u starých rodičov).

„Milý Jiří“, zaskočil nás náš premiér v liste tónom, na aký od neho nie sme zvyknutí.

Starobylé komunity kresťanov v Sýrii dnes čelia existenčnej hrozbe zo strany Islamského štátu a ďalších islamistov. Napriek tomu sa odmietajú pasívne poddať osudu. Potrebujú však našu pomoc.

Slovenskými a svetovými médiami prehrmeli v posledných dňoch dve veľmi podobné správy z Číny. Prvá o tom, ako čínsky zamestnávateľ zobral 6 400 zamestnancov do Francúzska a druhá ako zase iný zamestnávateľ zobral 12 700 zamestnancov do Thajska na dovolenku. Čísla sú výnimka, ale branie zamestnancov na dovolenky je v Číne bežné. Je to súčasť systému bonusov. A tých je tu dosť. Od najmenších, ako tomboly (každý zamestnanec niečo vyhrá) cez trinásty, niekedy aj štrnásty plat, alebo šialené odmeny ako noc s japonskou pornoherečkou či automobil Porsche, až po spomínané zájazdy.

Tri roky kamufláží až po samotnú voľbu predsedu NKÚ sú pamätnou známkou nehanebnosti vládnej strany. Avšak nielen to. Tie roky sú aj obrazom letargie a nezáujmu verejnej mienky.