Slovenské vlastenectvo je zvláštny, nestály (po)cit, v ostatných dňoch takmer výlučne spájaný s frenetickým vykrikovaním hesiel My sme tu doma! a Slovenskóóóóó!!! počas medzištátnych športových zápasov. Držanie strany športovcom nemá však s vlastenectvom nič spoločné.

Medzinárodný festival komornej hudby Konvergencie sa za pätnásť rokov vyprofiloval na miesto inšpirujúcich (nielen) hudobných stretnutí.

Takýmto projektom sú už desať rokov Konvergencie. Narodeniny festivalu opäť potvrdili, že ide o podujatie, ktorému sa výnimočným spôsobom podarilo prekročiť mýtus o exkluzívnosti klasickej hudby.

Po predkoch má slovenský pôvod a u nás vedie letnú školu. Venuje sa literatúre a miestu náboženstva vo verejnom živote a Spiš mu pripomína Tolkiena. Robert Royal.

Približne pred ôsmimi rokmi sa ma Ján Štrasser, ktorého som vtedy ako redaktora kultúrnej rubriky v starom dobrom Domine trápil svojimi publicistickými pokusmi, opýtal, či poznám violončelistu Jozefa Luptáka. Vraj organizuje festival komornej hudby Konvergencie a bolo by dobre sa tam ísť pozrieť. Odvtedy konvergujem každý rok.

Vplyv na Slovensku majú aj intelektuáli či politici z cudziny. Tradične najvplyvnejší sú Česi.

Na horách (a divadelných festivaloch) je krásne to, že keď si človek myslí, že už dosiahol vrchol a ďalší už nepríde, nakoniec sa predsa len objaví. To priniesol aj minulý štvrtok vo festivalovom Martine.