Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Konvergencie: Radosť z hudby

.andrej Šuba .časopis .kultúra

Medzinárodný festival komornej hudby Konvergencie sa za pätnásť rokov vyprofiloval na miesto inšpirujúcich (nielen) hudobných stretnutí.

„Chýba tu radosť z hudby,“ odpovedal v jednom z rozhovorov na otázku, prečo vznikol festival Konvergencie violončelista a jeho umelecký riaditeľ Jozef Lupták. Chýbalo (a klasickej hudbe na Slovensku stále chýba), samozrejme, všeličo: najčastejšie sa skloňujú financie, no azda ešte viac chýba profesionálne organizačné zázemie v podobe agentúr spolupracujúcich s domácimi organizátormi kultúrnych podujatí i so zahraničím, legislatíva motivujúca firmy na sponzoring v oblasti kultúry a povedomie o hodnotách, na základe ktorého by vznikal prirodzeným spôsobom dopyt a občas – ale azda už čoraz menej – i originálne nápady, talent a odvaha.

.nemožno bez toho žiť
Nič z toho nechýbalo v roku 2000 Jozefovi, keď usporiadal nultý ročník podujatia, ktoré sa za pätnásť rokov stalo synonymom spojenia týchto kvalít. „Na Slovensku sa zrodil festival, síce malý rozmermi, no svetový vo všetkých parametroch,“ objavilo sa už o rok v časopise Hudobný život sympatizujúce povzbudenie. Synergický efekt zafungoval. Konvergencie sa hneď od prvého ročníka stali spoločnou umeleckou výpoveďou silnej generácie slovenských interpretov (huslistka Ivana Pristašová, klarinetista Ronald Šebesta, klaviristi Nora a Miki Škutovci, violista Peter Šesták a ďalší), ktorá sa na pódiu stretávala s vynikajúcimi zahraničnými umelcami. Medzi nimi patrí významné miesto Jozefovmu charizmatickému učiteľovi z londýnskej Royal Academy of Music violončelistovi Robertovi Cohenovi. Slová tohto britského hudobníka z rozhovoru pre .týždeň „Komorná hudba je klenotom klasickej hudby, skutočný hudobník bez nej nemôže žiť,“ možno spolu s výrokom Mariána Vargu „V hudbe nemá zmysel hrať sa na nemennosť hraníc,“ považovať za akési konvergenčné krédo.
Komorná hudba predstavuje médium, ktorým skladatelia obvykle vyjadrujú najintímnejšie myšlienky a emócie, je tiež priestorom na hru i experimenty. Pri jej interpretácii dochádza k špecifickej a mimoriadne intenzívnej komunikácii hudobníkov navzájom i hudobníkov s publikom. Niet tu dirigenta ani sólových hviezd, každý hovorí za seba, súčasne počúva ostatných, výsledkom je konvergujúca sila spoločnej výpovede. Počas týchto dôverných rozhovorov sa festivalu v priebehu rokov podarilo na Slovensku niečo nové: zbaviť klasickú hudbu mýtu exkluzívnosti, a tak trochu ušľachtilej nudy. Objavilo sa i nové publikum „nehudobníkov“: otvorené, hľadajúce, chápajúce a vracajúce sa. Také, pri ktorom sa netreba báť, ak sa na plagáte objaví meno súčasného skladateľa, ktoré ocení neošúchané dramaturgické nápady, symbiózu hudby a modernej architektúry na domovskej scéne Konvergencií v design factory i to, že hudbu nedelíme na „klasickú“ a „neklasickú“, ale „bernsteinovsky“ na dobrú a tú druhú. A snažíme sa vyberať takú, ktorú by sme sami chceli počuť.

.od Šostakoviča po Ventil RG
Okrem zriedkavo uvádzaného klasického repertoára, v ktorom majú významné miesto hudba tohto regiónu i diela slovenských skladateľov (aktuálne zaznejú premiéry Martina Burlasa a Jevgenija Iršaia, pripomenieme si výročie smrti Juraja Beneša), na festivale v minulosti zahrali aj Ghymes, Bez ladu a skladu, Collegium Musicum, Jana Kirschner, Andrej Šeban, zrodila sa koncertná podoba Zelenej pošty. Tento rok poskytnú Konvergencie dôvod na stretnutie Gentlemanom z Rovinky alias Ventilu RG, predstavia tiež bratislavskému publiku jazzové trio Drum n´ Koto, ťažiace z exotického zvuku japonského nástroja i neobvyklý crossoverový projekt Living Room in London. Jeho súčasťou je aj rakúsky virtuóz na hangu (melodický bicí nástroj) Manu Delago, ktorý spolupracoval napríklad s Björk alebo Anoushkou Shankar. Tradične sa na festivale objavia aj vynikajúci slovenskí hudobníci mladšej generácie, napríklad huslista Milan Paľa alebo klavirista a pedagóg Fero Király, ktorý rozoznie organ v bratislavskom Dóme sv. Martina hudbou svetoznámeho amerického minimalistu Philipa Glassa. Originálny svetelný dizajn k tomuto netradičnému koncertu pripravuje Ján Šicko.
Osobne sa veľmi teším na oktetá Dmitrija Šostakoviča a Georgea Enescu, u nás prakticky nehrané, (ktoré mali festivalovú premiéru v júni na košických Konvergenciách s huslistom Igorom Karškom) a na zahraničných hostí festivalu, huslistu Hagaia Shahama, klaviristu Arnona Ereza a svetoznámeho violončelistu Raphaela Wallfischa, ktorý vystúpi aj na aktuálnom ročníku BHS. A samozrejme na kolegov, ktorí sa časom vďaka festivalu stali mojimi priateľmi. „Konvergencie v čase divergencií sú odvážnym podujatím. Pod vežou kostola i pod komínom továrne sa stretne Dvořák s Ligetim, Satie s Brahmsom, a mnohí z nás, ktorí by sme sa inak možno nikdy nestretli,“ napísal v roku 2007 do festivalového bulletinu Daniel Pastirčák a nebude inak ani tento rok. Len mená budú iné. Napríklad Arvo Pärt, John Zorn, Franz Schubert a možno aj vy.   
.autor je muzikológ, spolupracovník .týždňa aj festivalu Konvergencie.

Festival Konvergencie sa uskutoční 11. – 24. septembra 2014 v Bratislave. Všetko potrebné nájdete na stránke www.konvergencie.sk.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite