O ôsmom máji 1945 sme si navykli premýšľať ako o predele, ktorým sa skončila druhá svetová vojna v Európe. Pravda je taká, že kolotoč násilia dobiehal ešte niekoľko rokov. Milióny ľudí trpeli a mnohí z nich prišli o život, hoci armády už oficiálne nebojovali.

Spomíname si na Petra Pišťanka. Raz ako na človeka, raz ako na spisovateľa. Ten rozdiel medzi človekom a jeho dielom je, zdá sa, priepastný. Tí, čo sa s Pišťankom dobre poznali, spomínajú naňho ako na komplikovaného človeka a hoci vzápätí dodávajú, že jeho knihy sú úžasné, ich spomienky majú iný nádych než tie čitateľské. Dozvedám sa, že Pišťanek sa v poslednom čase radikalizoval, že bol mizantrop, rasista atď. Pri blízkom človeku by ma to vážne škrelo, ale tu mi je to jedno. Dokonca sa pobavene usmievam.

Irsko, Island či Finsko. Lotyšsko, Estonsko a Litva. Kypr či Malta. A třeba Česká republika, Slovensko či Chorvatsko. Co mají tyto evropské státy (a řada dalších) společného?

Takzvaná reštrukturalizácia Váhostavu má parametre vyrásť na Ficovu Gorilu. Na zapieranie Smeru, čo už oni majú so Širokým, sú pádnou odpoveďou zmluvy so štátom.

Od roku 1991 pôsobí v nadnárodnej IT spoločnosti, ktorá už má na Slovensku vyše 1 100 zamestnancov. Firma je úspešná aj napriek tomu, že sa neuchádza o štátne zákazky. Generálny riaditeľ spoločnosti Accenture Peter Škodný.

V aktuálnom čísle .týždňa sme spolu s kolegom Jaroslavom Daniškom písali o slovenskej pravici. Niektorí čitatelia naň reagovali s výzvou, že by radi poznali našu odpoveď na otázku, čo by mala pravica urobiť, aby sa dostala zo súčasnej krízy.

Volám sa Andrej Bán a som vnuk akademického sochára Pavla Bána, autora sochy Stalina, ktorú včera vystavili pred SNG ako hlavnú „atrakciu“ výstavy Prerušená pieseň / Umenie socialistického realizmu 1948 – 1956.

Európsku politiku ovládajú nedôveryhodní politici. Sulík vymenoval tých, ktorí majú najväčšiu moc. Vyzval vládu a parlament, aby sa im vzopreli.

Túto otázku mi položila jedna moja známa a odvtedy nad ňou premýšľam. Nič iné nemieri na podstatu veci tak, ako táto otázka.

Abbottabád. Mesto, cez ktoré som na jar 2006 po zemetrasení v Kašmíre a Severozápadnej pohraničnej provincii (NWFP) často jazdil s mojim pakistanským priateľom Kamranom. V tom čase sa tam už ukrýval bin Ládín.