Úprimne sa priznávam, že nedokážem sformulovať žiadnu zázračnú stratégiu, ktorá by slovenskú pravicu postavila opäť na nohy. Navyše akékoľvek poradenstvo, ktoré bude ignorovať vnútorný svet jednotlivých pravicových strán sa môže zvrtnúť na kopenie lacných rád a banalít. Veď načo politickej strane ponúkať témy, keď viete, že najbližšie roky nebude mať lídrov, ktorí by ich dokázali vierohodne odkomunikovať.
Trúfam si však povedať, aká pravica by sa páčila mne. A nebudem písať o samozrejmých veciach, ako je to, že by nemala kradnúť.
Viacerí pravicoví politici dnes tvrdia, že sú oproti svojim kolegom z 90-tych rokov v nevýhode, pretože na rozdiel od nich nedokážu ponúknuť paradigmatické, ale len parametrické zmeny. To znamená žiadne veľké civilizačné témy, len drobné vylepšenia.
Nesúhlasím.
Existuje niekoľko tém, ktoré sú pre krajinu minimálne rovnako dôležité ako integrácia do EÚ či NATO v 90-tych rokoch.
Jednou z nich je demografická kríza, alebo ľudovo povedané, či o nejaký čas bude mať táto krajina z čoho vyplácať ľudom dôchodky. Nie je to dostatočne silná civilizačná téma? Alebo si slovenská pravica myslí, že jej odpoveďou je, ak bude zubami nechtami brániť Kaníkovu dôchodkovú reformu?
Ďalšou veľkou témou je rómsky problém, ktorý v prípade neriešenia hrozí výbuchom a už dnes výrazne ovplyvňuje život vo viacerých regiónoch.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.