Dnes to bude pestré. Zájdeme do Nemecka, porozprávame sa s našou fanynkou, trošku sa povenujeme premiérovi, ale hlavne budeme mať dobrú náladu. Lebo všetko sa aj bez blackoutu na dobré obráti.

V súvislosti s tým, ako dopadli parlamentné voľby na Slovensku, počuť z určitých kruhov hlasy, ktoré varujú pred nástupom akejsi katolíckej hrôzovlády v našej krajine. 

Omšu Kvetnej nedele, ktorou veriaci vstupujú do Veľkého týždňa, odslúžil pápež František za účasti obmedzeného počtu ľudí. V Bazilike sv. Petra sa na bohoslužbe zišlo niekoľko kňazov, malý spevácky zbor, pár rehoľných sestier a laikov, ktorí čítali zo Sv. písma.

Máme ju na stole častejšie, než by sa to našim lekárom či výživovým poradcom páčilo. No nedá sa inak. Najmä v týchto sviatočných dňoch, keď sa patrí jar privítať množstvom vajíčok, nastrúhaným chrenom s cviklou a kusiskom nefalšovanej údenej šunky.

Netrpezlivo budem čakať na dnešný podvečer. Vláda rozhodne o tom, ako budú vyzerať naše najbližšie dni.

Keď si Sme rodina na post prvej štátnej tajomníčky vybralo Katarínu Brunckovú s históriou v poškvrnenej firme Avocat, dôležitosť prítomnosti Jána Marosza stúpla. Sám Marosz nie je spasiteľ ani génius, ale určite nie je zlodej a ešte sa obklopil zaujímavými odborníkmi. Po pár dňoch na ministerstve skončil. Vraj bol príliš aktívny.

Vyšla nová kniha o holokauste na Slovensku. Je unikátna nielen tým, že ju napísala Američanka žijúca v Bratislave. Vyšla v pravý čas, možno trochu neskoro. To však nie je jej chyba. Chyba, hlboko zakódovaná v našej spoločnosti, je naopak to, že takúto knihu ešte stále potrebujeme.

Minister hospodárstva Richard Sulík zásadne nesúhlasí s lockdownom krajiny, ktorý by mal devastačné následky na našu ekonomiku. Tento krok s ním premiér vôbec nekonzultoval.

Čakajú nás ťažké dni, týždne, mesiace a možno aj roky. To nikto nevie. V týchto dňoch sa formuje charakter našej spoločnosti. To, akým spôsobom zvládneme s pandémiou sa vysporiadať, nás poznači na celé generácie. Nevieme o tom, ale pandémia formuje charatery celých národov. Aj toho nášho.

Svet sa zastavil, lebo musel. A my sme sa zastavili s ním. Azda sa trochu bojíme, čo bude, no možno sme dostali ako dar príležitosť venovať čas svojim najbližším. Čo je pre nás podstatné? Spomaliť a nedovoliť rýchlemu tempu ukradnúť nám svoj pokoj? Prehrať si film svojho života a predstaviť si všetko, za čo môžeme byť vďační? Urovnať vzťahy, na ktorých nám záleží a aspoň skúsiť byť najlepšími verziami seba samých?