Nie som ktovieaký kaviarenský typ, no s veľkou chuťou som pripravil do najnovšieho vydania .týždňa tému o našich slávnych krčmách a kaviarňach, kde sa tvorili dejiny – či už tie skutočné, alebo fiktívne, literárne. Ako vždy, ostalo čosi nedopovedané.

Vláda predloží do Národnej rady zákon, ktorý má v podstatnej miere sťažiť, či zabrániť exekúcii štátneho majetku.

Hrozba bankrotu Panta rhei odkrýva nejednu nepríjemnú pravdu o slovenskom knižnom trhu.

Málokedy mám taký naliehavý pocit, že príbeh, ktorý rozprávam v tlačenom vydaní .týždňa, nie je dopovedaný. Téma o ohrozených kostoloch je presne tento prípad.

Maďarská vláda začala boj s presolenými a presladenými potravinami. Maďarský parlament schválil zavedenie zvláštnych daní, ktoré sa budú vzťahovať aj na pochutiny s nadmierou kofeinu a uhlohydrátov.

Špeciálny prokurátor sa navonok tvári, že kritické články o jeho osobe nestoja za reč. Okamžite po ich zverejnení v .týždni však podal trestné oznámenie. Čoho sa bojí tento chýrny strážca zákonnosti?

Dal som si dávnejšie sľub, že už nikdy ma nerozčúli Ján Čarnogurský, človek veľmi kultivovaný a príjemný partner na diskusiu (o Kosove či o Gruzínsku), ktorý však zvykne s vážnou tvárou vyťahovať z ruských a srbských zdrojov recyklované „zmesky“ účelových faktov, poloprávd a lží. Dnes viem, že tento sľub nedodržím. Tentoraz sa to týka Slovenska.

Na pravidelnej porade v redakcii, kde sme hodnotili minulé číslo, došlo k zvláštnej veci. V názore, že ruský spisovateľ Viktor Jerofejev, s ktorým sme uverejnili rozhovor, pôsobí ako cynický sebastredný fanfarón som sa ocitol osamotený.

Díky ekonomii jsem se naučil důležité pravidlo: Za všechno se platí. Všechno má své náklady či odvrácenou stranu, chcete-li. Ekonomové mluví o „nákladech obětované příležitosti“.

Už je to tu zas. Prichádza sezóna špargle a čaká nás ľúty boj, zžieravá dvojmesačná polemika o omáčke, s ktorou sa podáva. Pretože pri tej nejde o fazuľky. Ide o jednu zo základných omáčok francúzskej kuchyne – o tú holandskú.