Hlavné je nevyplytvať všetku energiu na symbolické akcie ako vlajky a petície, hovorí náš známy. Od iného by to znelo cynicky. Ale on u seba doma práve ubytoval ukrajinskú príbuznú s troma deťmi.

V lednu bylo 45. výročí Charty´77, která nejvíc ze všech disidentských počinů přispěla k pádu komunistického režimu. Lidi, kteří za ní stáli, byli různých názorů, ale spojovala je statečnost a pocit odpovědnosti.

Reč nie je o undergroundovej kultúre či disidentskom hnutí založenom v podzemí proti totalitnému režimu. Hoci ide „len” o podzemie v tom najobyčajnejšom geologickom zmysle, príde aj na zaujímavé presahy s myslením a ambíciami ľudí.

Už viac ako týždeň sa zobúdzame v 21. storočí v našich geografických šírkach do bezprecedentnej vojenskej agresie zo strany Ruska proti Ukrajine. Situácia nás na Slovensku nenecháva chladných.

Rusi sa správajú, akoby klinec po hlave presne trafil Edward Lucas. Ten totiž napísal, že „plánom Rusov bol blitzkrieg a potom kapitulačné rozhovory“. Nič z toho Putinovi nevyšlo.

Pamätáte sa ešte, ako sme šili rúška, nakupovali susedom seniorom a tlieskali zdravotníkom na balkónoch? Ja áno. Pri každej veľkej kríze sa vieme zomknúť, rýchlosťou svetla sa zmobilizovať a nezištne pomáhať. Bežní anonymní ľudia, množstvo malých dobrých skutkov, ktoré spolu vytvoria obrovskú vlnu solidarity.

Keď sa hlavnými témami debát a štúdií medzinárodných vzťahov stali globalizácia, prepojenie sveta novými komunikačnými technológiami a údajný nástup univerzálnej spoločnosti, kde sa hranice medzi štátmi relativizujú, geopolitické témy sa na Západe vytrácali z centra pozornosti. Bola to chyba.

Rusko zadržalo vyše 5000 ľudí, ktorí v nedeľu v desiatkach miest protestovali proti útoku prezidenta Vladimira Putina na Ukrajinu. Moskva tvrdo zasahuje proti každému, kto sa stavia proti vojenskému napadnutiu Ukrajiny Ruskom.

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský nastúpil na ministerstvo v ťažkých pandemických časoch. Okrem covidu-19 náš však čaká aj ďalšia výzva, ktorou je Plán obnovy. Etatistické tendencie časti vlády sú viditeľné a napriek prísľubu hrozí, že peniaze budú môcť využiť len štátne nemocnice. Lengvarského preferencia je však, našťastie, odlišná.

Byť predsedom vlády za pandémie je ťažké. Byť predsedom vlády a nebyť predsedom vlastnej strany býva ťažké. A byť predsedom vlády počas vojny je úplne najťažšie. Všetky tieto tri veci sa stretli v jednom človeku: Eduardovi Hegerovi.