Vždy, keď sa niekto rozhodne poodhaliť intímny život svojej rodiny, odkrýva tým zároveň aj vlastnú intimitu. Všetko sa náhle roztvorí a rodinná i osobná história sa stanú verejným priestorom, do ktorého sa nahrnú tisíce očí zvedavcov – či je svetlo, či je tma.

Dotyk smrti. Také klišé, fráza, otrepaná, takmer prázdna a predsa, keď sa prvýkrát človek dotkne smrti, mrŕtveho tela milovanej bytosti, je to šupa a odletí mu z toho dekel. 

Aké osobnosti a udalosti považujeme za kľúčové? Ako sa v tom líšime od Česka? Kto sú víťazi našich dejín a kto ich najväčší zloduchovia? V čom sme sa z ich životov poučili a pred čím si stále zatvárame oči? Odpovedá sociologička Zora Bútorová.

Odkiaľ pochádza väčšina utečencov na svete a kde sa teraz zdržiavajú? Je Európa pre ľudí, ktorí sú na úteku, naozaj hlavným cieľom? A koľko je medzi migrantmi vo svete detí? Odpovede sú v mnohých smeroch viac než prekvapivé.

V lete máme vždy menej chlapov. Niektorí znova skúsia žiť v nejakej opustenej chatke, garáži či lacnej ubytovni, iní zasa dajú prednosť alkoholu.

Opäť boli plné námestia, mení sa pred našimi očami Slovensko? Dosiahnu študenti odchod ministra vnútra? Kto sú títo mladí ľudia a prečo to robia?

Ak máte deti, zrejme poznáte hovoriaceho kocúra Toma. Mačka s obrovskými očami reaguje na hladkanie či frčky. Opakuje tiež slová, napriek tomu, že zvyčajne nie sú hodné opakovania.

Najlepšie strašidlá boli vždy tie, ktorých prítomnosť sme len tušili, no nikdy sme sa im nepozreli priamo do očí.

Z vrakunskej skládky sa smerom k Podunajským Biskupiciam šíri kontaminovaná spodná voda, keďže sa na skládke rozpúšťajú aj štyridsaťročné toxické látky. Voda, ktorou si niektorí obyvatelia zalievajú záhrady, alebo ktorú napúšťajú do bazénov, tak už nemusí byť zdravotne neškodná.

Už toho majú plné zuby. Tak prišli na námestia. Pokojne a odhodlane. Tisíce prevažne mladých ľudí protestovali proti skorumpovaným politikom v Bratislave, v Košiciach a v Prahe. A nemienia s tým skončiť.