Treba vidieť veci jasne. Krst ohňom menšinovej vlády uprostred cválajúcej krízy – o ktorej nezhoda panuje iba v tom, či tu taká nebola sto rokov, alebo „len“ od druhej svetovej vojny – slovenská politika nezvládne. Nemá na to politickú kultúru, ľudí ani inštitúcie.

Firmy a štát musia zapracovať, aby Slovensko bolo atraktívnou destináciou na dlhodobý pobyt a prácu aj po skončení utečeneckej vlny.

Tento týždeň som od človeka na ulici dostal otázku, v čom by sme si mali zobrať príklad z Ukrajincov? S odpoveďou som neváhal. Fascinuje ma totiž, s akou húževnatosťou a vytrvalosťou sa Ukrajinci už takmer dva mesiace bránia presile.

Autori a čitatelia .týždňa ho možno tak dobre nepoznali – ale on poznal ich. Československý exilový novinár Arnošt Wagner, rodák z Bratislavy, časopis sledoval. Mal vášeň pre správy a na jeho krajine mu záležalo.

Celá história Ruského impéria je presiaknutá alkoholom. Od doby princov na konci prvého tisícročia cez cárske dynastie panujúce vyše 900 rokov, pokračujúc sedemdesiatimi rokmi komunistických vlád, až po súčasné Rusko.

Historik Paul Johnson v knihe Dejiny 20. storočia uvažoval o jave, ktorý pokladal za nechcený dopad Einsteinovej teórie relativity: Dosť ľudí začalo z popularizovaného objavu relativity času a priestoru vyvodzovať závery o „relativite všetkého“. Následkom mal byť aj morálny relativizmus.

Prvé, čo nám napadne pri mene Einstein, sú zložité rovnice, fascinujúca teória relativity a k tomu všetkému geniálny, a teda pre drvivú väčšinu z nás nedostižný mozog. Ale genialita Alberta Einsteina mala trochu iný základ.

Chvalabohu, je to za nami. Lekári stiahli výpovede, vláda a parlament im vrchovato pridali na platoch a všetci sa budeme mať radi. Začali nové zajtrajšky, ešte ružovejšie ako tie dnešné.

Witold Szabłowski na jednej zo svojich nedávnych diskusií na Slovensku zavtipkoval, že možno kuchár, ktorý otrávi Putinovi polievku, už v týchto dňoch pracuje v Kremli. A prezradil aj svoje želanie: „Dúfam, že raz budem mať možnosť vypýtať si od neho recept na túto polievku“.

Rok 1977, o ktorom v prípade albumu Huascaran hovoríme, znamenal vo svete progresívnej a jazz-rockovej hudby mnohé.