Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Miroslav Kollár, predseda Spolu: Viac ako Rusov by sme sa mali báť samých seba

.miroslav Kollár .mimoparlamentné fórum .neparlamentná alternatíva

Tento týždeň som od človeka na ulici dostal otázku, v čom by sme si mali zobrať príklad z Ukrajincov? S odpoveďou som neváhal. Fascinuje ma totiž, s akou húževnatosťou a vytrvalosťou sa Ukrajinci už takmer dva mesiace bránia presile.

nám tieto vlastnosti chýbajú. Sme národ hokejových fanúšikov. Ale iba keď sa darí. V prvej vlne pandémie sme boli šampiónmi v solidarite, vzájomnej pomoci aj dodržiavaní pravidiel. V druhej vlne už nám trochu došla para. No a tretia?  Po disciplíne ani vidu, ani slychu, opatrenia dodržiavali hádam už len hygienici, niektorí lekári a skalní fanúšikovia očkovania a vedy. A solidarita? Až na pár charít či „altruistických slniečkarov“ takmer nik.

S vojnou je to rovnaké. Prvé týždne – obrovská vlna solidarity, zbierky, pomoc utečencom. Boj o Kyjev sme zvládli s veľkým nasadením. Boj o Donbas už  ideme sotva „pol na pol“. A ak bude vojna pokračovať ďalšie mesiace, obávam sa, že s našou podporou a solidaritou to dopadne podobne, ako počas tretej vlny pandémie.

V čom si teda môžeme z Ukrajincov zobrať príklad? Napríklad v tom, že „najviac fandiť“ a pomáhať tímu, ale aj krajine treba vtedy, keď sa hra, sezóna či vojna nevyvíjajú dobre.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite