Každý, kdo pěstoval houby, mohl na vlastní oči vidět, že ty nerostou nad zemí, ale především pod zemí. Tak je to i s myšlenkami ve společnosti. Příkladem je dnešní Čína a to, jak se inspirovala myšlenkami „Hitlerova filosofa“ Carla Schmitta.

Samosudca Špecializovaného trestného súdu v Pezinku odsúdil šéfredaktora časopisu Zem a Vek Tibora Eliota Rostasa za hanobenie národa, rasy a presvedčenia.

V polibku si jich předáme osmdesát miliónů. Jsou všude. V hrsti hlíny je jich víc, než je počet lidí na Zemi. Jejich biomasa na Zemi je větší než biomasa všech ostatních organismů dohromady. Můžeme klidně mluvit o věku dinosaurů nebo o věku savců. Vždycky to ale byl především věk baktérií.

Polia a predzáhradky sú už prázdne, niektoré aj vzorne a hlboko poorané a porýľované. Len kde-tu zo zeme trčia čudné, bosorácky vyzerajúce rastliny. Navrchu akási kapustová čapica, na stračej nôžke popriliepané zelené guľôčky – hrôza. Ružičkový kel.

Dnes to bude pestré. Zájdeme do Nemecka, porozprávame sa s našou fanynkou, trošku sa povenujeme premiérovi, ale hlavne budeme mať dobrú náladu. Lebo všetko sa aj bez blackoutu na dobré obráti.

Je rok 2061 a Zemi hrozí záhuba pohltením v rozpínajúcom sa Slnku. Planéta sa premieňa na vesmírnu loď, putujúcu galaxiou k novému domovu v sústave Alfa Centauri a vedenú čínskym astronautom Liu Peiqiangom, ktorý sa obetuje pre záchranu ľudstva.

Najlepšou obranou je skutok, tvrdí dokumentárny film Zlatá zem, ktorý mal nedávno premiéru na RTVS. Príbeh hŕstky odvážnych aktivistov, ktorí sa postavili ropnej spoločnosti, hovorí o tom, prečo sa na severovýchode Slovenska nepodarilo vybudovať ropné veže. Rozprávali sme sa s autorom dokumentu Dominikom Jursom.

Onedlho, 21. apríla, si budeme pripomínať Deň Zeme. Deň našej planéty, po ktorej chodíme a z plodov ktorej sa živíme. Asi jej nekúpime kytičku ani nepripijeme na jej zdravie. Hoci, to druhé by potrebovala. Teda, nie ten pohárik alkoholu, ale to zdravíčko. Pretože chorľavie... Nie, nechcem tu a teraz hovoriť o konkrétnych prejavoch zhoršeného stavu Zeme. Nie som klimatologička, ani lekárka a ani ekologička. To čo mám načítané si z dostupných zdrojov môže načítať ktokoľvek. A určite aj oveľa, oveľa viac. Nebudem hovoriť ani o tom čo cítim, keď otvorím večer okná na mojej izbe a chcem si vyvetrať. Chcem hovoriť o inom. O našom vzťahu k prostrediu kde žijeme. O hĺbke a podstate toho vzťahu. O tom ako súvisí s našim vzťahom k Bohu i s tým ako chápeme posolstvo Biblie.

Za posledný týždeň by sa mohlo zdať, že naše najväčšie problémy sú, či kupovanie horaliek je, alebo nie je v súlade s morálkou a ako, očakávane, zle dopadlo verejné molestovanie zodpovedných alias očkovacia lotéria.

Po plynoch, ktorých je najviac vo vesmíre, ale veľmi málo na Zemi, sa dostávame k plynu, ktorého je na Zemi najviac. Dýchame ho, a pritom s nami nijako nereaguje. Napriek tomu, že ako plyn je inertný, tvorí zlúčeniny, z ktorých sa skladá naše telo. A ďalšie, bez ktorých by ľudstvo umrelo od hladu.