Bitka o severovýchodnú zem

ako ste sa dostali k téme vášho filmu?

Bol som štvrták na VŠMU a hľadal som námet na magisterský film. Téma si ma našla sama. Keďže predtým som sa zameriaval aj na ekológiu, oslovili ma aktivisti zo združenia VLK, ktorí túto kauzu skúmali a usilovali sa ju čo najviac medializovať. Viackrát som sa s nimi stretol, potom som vycestoval na východ a začal nakrúcať. Zlatá zem začala ako školský film pod názvom Ropný môj kraj. Najprv som nakrútil polhodinovú verziu a situáciu ďalej sledoval. Keď som neskôr spolupracoval s producentkou Barbarou Janišovou Feglovou na dokumente Biele vrany a hrdinovia medzi nami, oslovila ma, či nemám nápad aj na iný film. Porozprával som jej o Zlatej zemi. Zapáčilo sa jej to. Nakoniec sa do toho zapojila aj RTVS, ktorá teraz odvysielala 54-minútovú verziu. Z pôvodného filmu, ktorý má o desať minút viac, vypadli veci, ktoré pre rozprávanie príbehu neboli až také dôležité, no boli viac emocionálne. Dával som ich preč len s ťažkým srdcom.

prečo vás zaujímajú práve ekologické témy?

Prišlo to postupne. Keď som sa sám seba pýtal, aké filmy chcem robiť, uvedomil som si, že skôr tie, ktoré otvárajú celospoločenské témy. Nie som ten typ filmára, ktorý sa zameriava na svoje vnútro. Prvý film som nakrútil o aktivistke Kataríne Šimončičovej, potom som sa dostal k ďalším aktivistom. Vždy ma zaujímala ich vnútorná energia, dravosť, túžba niečo zmeniť alebo napraviť. Za všetkým hľadám najmä človeka.

ako by ste charakterizovali aktivistov z vášho dokumentu? 

Sú rôznorodí. Od spirituálnych ľudí spojených s prírodou cez poľovníka a podnikateľov až po profesionálnych ochranárov. Napríklad príbeh Rolanda Nogu je zaujímavý. V mladosti bol zapáleným aktivistom, ktorý sa priväzoval k atómovými elektrárňam alebo robil blokády. Žil v Košiciach, no potom sa rozhodol, že odíde žiť na dedinu, založí si rodinu a bude tam v pokoji gazdovať. Zakrátko zistil, že neďaleko jeho domu má stáť ropná veža a povedal si, že s tým niečo musí spraviť. Začal chodiť na spoločné stretnutia s ropákmi, kde im kládol otázky, ktoré im boli evidentne nepríjemné. Na niektoré ani nevedeli odpovedať, alebo rozprávali protichodné veci. To ho naštartovalo tak, že sa tomu začal venovať na plný úväzok. A postupne sa k nemu pripojili ďalší.

ako dlho ste nakrúcali?

Prvá klapka padla v septembri 2016, posledné zábery sa nakrúcali ešte minulý rok v novembri. Najintenzívnejšie boli prvé dva roky, keď sme tam chodili pomerne často, zvyšné dva roky sme tam boli päť- až šesťkrát do roka. 

film sa končí dobre, no mali ste počas nakrúcania pocit, že ten boj aktivisti prehrajú? 

Keď som sa s nimi stretol, hneď mi boli sympatickí, no povedal som si, že si musím zachovať odstup. Chcel som byť objektívny a ponúknuť divákovi aj názor druhej strany. Hľadal som človeka, ktorý by vedel o plánovanom prieskume zaujímavo rozprávať. Medzi ropákmi som natrafil na inžiniera Stanislava Benadu. Veľmi zrozumiteľne vysvetlil ich pozíciu a predostrel argumenty. Pôvodne som si skutočne myslel, že ropná spoločnosť zvíťazí, no tlakom aktivistov ich šance začali upadať.