Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Moc Číny po pandémii

.matej Šimalčík .témy

Je rok 2061 a Zemi hrozí záhuba pohltením v rozpínajúcom sa Slnku. Planéta sa premieňa na vesmírnu loď, putujúcu galaxiou k novému domovu v sústave Alfa Centauri a vedenú čínskym astronautom Liu Peiqiangom, ktorý sa obetuje pre záchranu ľudstva.

Moc Číny po pandémii Ju Huanzong/Xinhua/AP/SITA 4. apríl 2020 Námestie nebeského pokoja, Peking, Čína: Čína si v sobotu 4. apríla uctila obete koronavírusu. Na tri minúty všetko zastalo, rozozvučali sa sirény a vlajky boli na pol žrde.

čínske hrdinstvo je ústrednou témou sci-fi filmu Wandering Earth, ktorý sa vlani stal tretím najlepšie zarábajúcim neanglickým filmom na svete. Dnes síce neunikáme expandujúcej slnečnej koróne, no pandémia koronavírusu čínsky film pripomína v kľúčovom aspekte – Čína sa snaží presvedčiť svet, že ho pred vírusom zachraňuje, napriek tomu, že nákaza prerástla do obludných rozmerov práve vinou zlyhaní čínskej vlády.

Snahy Pekingu pasovať sa do roly zodpovedného lekára, ktorý poskytuje pomoc krajinám v núdzi, vyvoláva otázku s implikáciami pre ďalšie smerovanie sveta. Tou otázkou je, či pandémia pomôže Číne posilniť moc. Jej zodpovedanie závisí najmä od toho, ako si s následkami pandémie poradia nielen Čína, ale aj USA a EÚ. V prípade Číny treba sledovať najmä tri oblasti: vývoj domácej legitimity Komunistickej strany, ekonomický vývoj v Číne a vývoj vnímania Číny inými krajinami.

umlčaný lekár Li Wenliang

Rapídne zhoršovanie epidémie v Číne, najmä v provincii Chu-pej, viedlo viacerých analytikov k záveru, že epidémia bude „čínskym Černobyľom“, katastrofou so zásadným vplyvom na legitimitu komunistického režimu a jeho prežitie. Vypuknutie epidémie odhalilo to najhoršie, čo v sebe komunistický režim skrýva – uprednostňovanie vlastného prežitia pred ochranou bežných ľudských životov, umlčiavanie whistleblowerov aj ničenie dôkazov o šírení nákazy. Ponúka sa otázka, či neschopnosť riešiť epidémiu v jej počiatku predstavuje zásadné porušenie spoločenskej zmluvy. Tá totiž hovorí, že čínski občania sa vzdajú časti svojich osobných a politických slobôd výmenou za poskytovanie socioekonomického rozvoja a bezpečnosti.

Umlčanie doktora Li Wenlianga, ktorý ako prvý na chorobu upozornil, ukázalo v plnej nahote ochotu štátostrany umlčiavať tých, ktorí uverejňujú pre režim nepriaznivé informácie. Keď doktor Li umrel na Covid-19, čínske sociálne siete sa zaplnili volaním po slobode prejavu. Tieto nálady sa pekinským komunistom podarilo dostať pod kontrolu, a to aj vďaka propagande o údajnom pôvode vírusu v USA či o údajne efektívnej reakcii čínskej vlády v porovnaní s inými krajinami. Vierohodnosť čínskych štatistík zostáva pritom stále otázna. Prípadná druhá vlna epidémie, ktorej signály sa už objavujú, môže túto krehkú stabilitu narušiť.

Počas januára a februára klesla výkonnosť čínskej ekonomiky o 13,5 % v porovnaní s minulým rokom. A to už pred vypuknutím nákazy muselo čínske hospodárstvo zápasiť s mnohými štrukturálnymi problémami, ako napríklad neefektívnymi štátnymi podnikmi, ktoré počas vlády Si Ťin-pchinga zažívajú menšiu renesanciu.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite