Za zasneženou idylkou sa skrýva krutá realita. Práve ňou sa vo svojej práci zaoberala sociálna antropologička Zdenka Sokolíčková. Život Špicberčanov je ťažký nielen kvôli prírodným podmienkam, ale aj pre tamojšiu politiku.

Prezerať si, aké sú medzinárodné dni, je niekedy celkom zábava a ešte častejšie inšpirácia. Pri nedávnom Medzinárodnom dni rádioamatérov ma premkla zvedavosť: Žijeme časy digitálnych dokonalých prenosových technológií. Z najlacnejšieho smartfónu sa môžete spojiť s celým svetom. Je tu ešte miesto pre rádioamatérov – veteránov éteru?

Ako pamätník poviem hneď úvodom, že žijeme dobré časy. Za komunizmu bolo každé vybočenie z radu pod sankciou – to po prvé. Po druhé: je výsadou liberálnej demokracie, že hubu a krok nemusí držať skoro nikto.

Nedávno som mal vstup na konferencii o biologickej psychiatrii. Pokúsil som sa síce obhájiť svoju lokálnu existenciu slovami, že filozofia je od svojich prvočias starostlivosťou o dušu, spätne ale rozmýšľam, či som nemal prevažne empirickému zhromaždeniu skôr sprítomniť známe meme o doktorovi filozofie (A: Pán doktor, on umiera! B: Žil ale vôbec skutočne?).

„Chlapík stojaci v zime na kúsku trávnika v Canberre nijako neohrozuje národnú bezpečnosť “ Austrálie, uviedol austrálsky premiér .

Každý z nás má k práci iný vzťah. Niektorí do nej chodíme neradi, niektorí s ňou žijeme vo vzájomnej symbióze a pre ďalších je práca takmer až záľubou. Často jej však venujeme toľko času, že na súkromný život nám neostáva veľa času. Nie je to chyba?

K oblastiam života, v ktorých pociťujeme krízu, akiste patrí i kríza rodiny. Čelíme tu istému paradoxu. Erotické vzťahy azda nikdy nemali takú priaznivú spoločenskú klímu. Muži a ženy sú spolu jednoducho iba pokiaľ ich to uspokojuje. To, čo sme získali na slobode, sme však stratili na stabilite. Vzťahy mužov a žien strácajú schopnosť prekonávať krízy a dorastať do zrelej vzájomnosti. Vytráca sa ochota vziať na seba zodpovednosť, obetovať svoju kariéru výchove deti. Vytvoriť stabilný bezpečný domov. Žijeme v dobe oslobodenia erotickej lásky, a predsa, to čo sa medzi ženami a mužmi deje, viac než radostný súlad pripomína svár pohlaví.

Ak budú ľudia pokračovať v globálnej spotrebe týmto tempom, na pokrytie dopytu po prírodných zdrojoch budú potrebovať 1,7 Zeme.

Jediné, čoho je potrebné sa obávať, je nadvláda strachu. Ten dokáže ochromiť ľudskú tvorivosť, znehybniť spoločnosť a znetvoriť ľudí. Je čas znovuobjaviť riziko a odvahu s ním žiť.

Ganna Syrotina je jednou z mnohých ukrajinských vojnových utečenkýň, ktoré sa rozhodli vrátiť domov na Ukrajinu napriek neustálemu ohrozeniu života. Po jej návrate sme sa telefonicky spojili tesne pred rozozvučaním sirén ohlasovacích raketový útok. O tom, prečo sa rozhodla vrátiť domov a ako prežíva každodenný život v Charkove hovorí v krátkom rozhovore.