V najbližších týždňoch a mesiacoch sa bude hrať o to, či protisystémové strany získajú v parlamente potrebnú väčšinu. Zneužívajú strach z toho, čo sa deje na Ukrajine. Ak sa im to podarí, tak môžeme zažiť slovenskú Buču na vlastnej koži.
Od toho hrozného rána, v ktorom sa Slovensko dozvedelo, že pre svoje texty bol zavraždený novinár a jeho snúbenica, prešlo päť rokov. Bol to čas, v ktorom sa ukázalo, kto sme – v dobrom aj zlom.
Rok, v ktorom sa krízy riešili i komplikovali. Nárast populizmu je viditeľný, vojna na Ukrajine trvá a slovenská vláda sa stavia na zlú stranu dejín. Ale v Poľsku vyhrali demokrati, slovenská občianska spoločnosť žije a Ukrajinci sú vzorom statočnosti. Hlavu hore!
Rádio BBC hľadalo v roku 1941 hlas, ktorý by sa v čase vojny prihovoril britskému ľudu s nejakým posolstvom nádeje, o duchovných veciach by vedel rozprávať „nefarársky“ a predstavil by naddenominačnú víziu základov kresťanskej viery. BBC vtedy objavilo C. S. Lewisa, a tak vznikla séria rozhlasových príhovorov, ktoré z neho urobili doslova celonárodnú celebritu.
Ide o obrovský konflikt záujmov: ministerstvo obrany, ktoré bude monopolne regulovať obchod so zbraňami, je totiž prevádzkovateľom viacerých obranných firiem.
Slováci sa pohybujú v zvláštnych cykloch: 1. Niečo sa dobre vyvíja. 2. Zvolíme zlo. 3. Zlo robí zlo. 4. Postavíme sa zlu. 5. Zlo poodíde. A zasa dokola od bodu 1. Ale že občiansky odpor vypení po voľbách tak rýchlo a tak prudko, s tým sme nerátali. A hlavne s tým určite nerátala Ficova gaunerská banda.
Šialené vraždenie v Prahe vnímame ako prejav číreho zla. Zúfalo sa pýtame, čo sa s takým zlom dá robiť. A zdá sa nám, že sme proti nemu bezmocní. Ale nie sme.
