Na budovy pre kultúru a vzdelávanie sa v Európe dá pozerať ako na prehliadku najlepšej súčasnej architektúry. Súčasnej kvalitnej architektúry, vyhľadávanej súťažami, ktoré majú zmysel, nie sú formálnym prekrytím iných než verejných záujmov.

Videl som dobrý film, samozrejme, okrem Bonda, ten bol výborný. Vlastne aj film, o ktorom idem písať, je výborný. Volá sa Punk in Africa. Samotná kombinácia punku a Afriky je výborná, punk je totiž jeden z najlepších hudobných štýlov a Afrika je zas jeden zo šiestich najkrajších svetadielov. Mimochodom, odpoveď na otázku, koľko je svetadielov, vyzerá jednoducho, ale ani náhodou jednoduchá nie je. Veď si to skúste preskúmať na internete a uvidíte, koľko interpretácií nájdete, zaujímalo by ma, čo by uznal ako správnu odpoveď môj bývalý spolužiak z vysokej školy profesor Ambrózy, alebo geograf kartograf Marek Hanulík z Považskej Bystrice.

Vedel fantasticky spievať, písal silné a hlboké texty z odvrátenej strany života, kam ho zahnali tvrdé drogy. Layne Staley, spevák grungeových Alice In Chains.

Na východnú Áziu sa príliš často pozeráme iba z ekonomickej perspektívy. Tieto národy však žijú aj inými témami, menej sa týkajú súčasných ekonomických úspechov a viac nacionalizmu a starých resentimentov. Teda síl, ktoré v Sarajeve rozpútali prvú svetovú vojnu. Dnes tieto sily stoja v pozadí sporov o také miesta na mape, ktoré ignorujeme alebo o nich nič nevieme. Reč je o miestach ako Senkaku, Dokdo alebo Spratlyho ostrovy. Všetko to, samozrejme, protirečí teoriám, podľa ktorých obchod musí utíšiť storočia staré nepriateľstvá a obchodovanie je najlepšou prevenciou vojny. Nie je to napokon podstata skvelej vízie Jeana Monneta, ktorej dnes hovoríme Európska únia?

John Cage patrí k nemnohým osobnostiam moderného umenia, bez ktorých by bol svet iným – nielen hudobný či umelecký svet, ale svet, ktorý zakúšame každým dňom... Svojimi otvorenými a nekonvenčnými postojmi ovplyvnil generácie umelcov po celom svete.

Môže beletria zvýšiť turistický ruch? Samozrejme, a nedokazujú to iba náruživí čitatelia Dana Browna, brázdiaci Európu v stopách Roberta Langdona, ústredného hrdinu jeho románov Anjeli a démoni, DaVinciho kód a Stratený symbol, ale aj davy priaznivcov iných knižiek, v ktorých je genius loci nejakého miesta opísaný tak intenzívne, že čitateľa vyslovene pritiahne. Ten, cítiac volanie slova, zbalí si svoje „saky-paky“, vyberie sa ono miesto navštíviť a v ideálnom prípade tam strávi pár dní, aby si knižku, ktorá ho tam priviedla, prečítal znova.

Bývam aj nebývam v Petach Tikve. Naša mestská časť nie je od centra „starej“ Petach Tikvy ďaleko, ale je iná. Nová výstavba, plno IT firiem, aktívne mladé rodiny a jedna z najvyšších pôrodností v celej krajine. Napriek tomu, že tu žije zväčša sekulárna populácia.

Na ľavom oku som mala nepekne agresívny keratitis. Bol to výsledok úbohej hygieny na internáte a následného zápalu, ktorý nebol patrične liečený. Predpísali mi komplexnú liečbu, ale ani po mesiaci som nevidela žiadne zlepšenie. Keď som sa pozrela na biele steny alebo čokoľvek zaliate slnečným svitom, oči mi horeli. Žaneta, dievča, ktoré spalo v protiľahlej bunke, mi povedalo, čo sa deje. „Kradnú ti lieky a fľaštičky ti nahrádzajú niečím iným. Berú ich ako drogy,“ pošepkala mi v sprchách.

Pred sto rokmi vyšli Chestertonove Ohromné maličkosti. Najznámejšia esej z tejto výbornej zbierky má názov O ležaní v posteli a je niečím medzi chválou lenivosti a fascináciou tým, čo aj v prázdnej spálni človeka obklopuje. Budúci týždeň by som chcel okrem iného ležať v posteli. Robím to totiž veľmi rád. Samozrejme, nie keď som chorý a nie, keď som totálne unavený. Rád ležím v posteli, čítam, počúvam hudbu, píšem (aj teraz tento text), raňajkujem. Vraj to tak rád robil aj Winston Churchill, takže máme aspoň niečo spoločné.

Alessandro Baricco: Pán Gwyn, Andrzej Stasiuk: Bílá vrána, Ivica Ruttkayová: Hadia žena, E. Boboš Procházka, Marek Wolf: Diversion, Shugo Tokumaru: In Focus?