S Jozefom Bžochom sa poznám odjakživa. Aspoň mám taký pocit. Ale určite od čias, keď som ešte ako decko chodil do Bratislavy na prázdniny k tete. Jožko bol spolužiakom môjho otca na fakulte, a tak som ho bral trochu ako rodinu. Mám ho rád ako človeka oddaného knihám, literatúre.

Každá rodina má svoje tajomstvo, tvrdí môj muž a v tomto mu treba veriť, lebo ako súdny lekár videl už mnoho takých tajomstiev v podobe mŕtvol odložených v perináku a krvavých skrutkovačov, založených medzi vianočnou výzdobou.

Podľa organizácie Oxfam vlastní 85 superboháčov taký majetok ako 3,5 miliardy najchudobnejších ľudí sveta. Viaceré osobnosti, od pápeža cez hviezdy Hollywoodu až po amerického prezidenta kritizujú globálnu nerovnosť.

Bolo by lákavé a jednoduché vysmiať sa z poslankyne, ktorá v médiách rozpráva o tom, že prestala jesť, že stúpa do vyšších dimenzií ako zem a je vyživovaná vesmírom. Racionálne založeným ľuďom sa to zdalo také uletené, že nebrali vôbec vážne, keď Mezenská ohlásila kandidatúru na prezidentku.

Keď som pred rokom prišla do do juhotaiwanského mesta Tainan, mala som problém rozoznať jedného Taiwančana od druhého. Ale nie ani tak pre ázijské črty. Skôr preto, že väčšina z nich nosí tvár zakrytú doktorským rúškom. Prečo? Taká je tu móda. Vraví sa, že jej dôvodom je znečistené ovzdušie. No jedna taiwanská spolužiačka mi prezradila, ako to tu s tými rúškami naozaj funguje. Povedala, že ak sa ráno necíti pekná, jednoducho si zakryje rúškom pol tváre a až vtedy sa vyberie medzi ľudí.

Bola raz jedna princezná, ktorej pri narodení istá ohrdnutá sudička nadelila niečo o vretene. Dievčatko to bolo také šikovné, že sa o to vreteno na prahu dospelosti naozaj pichlo a zaspalo na sto rokov. Volali ho Šípková Ruženka.

Písačkami o generálnom prokurátorovi strýzneného čitateľa hneď úvodom upokojíme, že máme radostnú správu: ak sme ešte dva týždne dozadu označili Dobroslava Trnku za horúceho favorita tajnej voľby, dnes by sme už zaňho nestavili sto eur. Možno tak sto forintov...

Slovenská parlamentná demokracia takúto šialenú tajnú voľbu ešte nezažila. Vládne kluby si vraj kontrolovali svojich poslancov tak, aby ani najsivejšia koaličná myš nezvolila za generálneho prokurátora kandidáta Smeru. Zorganizované to bolo naozaj geniálne: za Dobroslava Trnku hlasovali minimálne štyria vládni poslanci.

V týchto dňoch prebiehajú dva dvôležité festivaly: BLAF v Bratislave a ŽLF v Žiline.

Sú frázy, že „hudobník vydá zo seba všetko“, že odviedol na pódiu „stopercentnú robotu“, no ani jedna z tých floskúl stále nedokáže popísať vystúpenie Leonarda Cohena v bratislavskej NTC Sibamac Arene. Možno stačí, že sa naplnil význam slova „Koncert“. Vystúpenie tohto človeka sa stalo samotnou oslavou hudby a umenia ako takého.