„Keď sa zmenia fakty, zmením názor – a vy?“ vraví okrídlený výrok, prisudzovaný ekonómovi Keynesovi. Tí, ktorí priviedli Spojené kráľovstvo na cestu von z EÚ, však svoj pohľad pod tlakom reality skorigujú len ťažko.

Transatlantické vzťahy už zažili lepšie časy. A nejde len o Donalda Trumpa. Roztržka okolo irackej vojny živila už dávno protiamerické nálady vo Francúzsku či Nemecku. A tým to neskončilo.

„Count your blessings,“ vravieva sa. Aj my by sme mali oceniť, že sa na Slovensku živo diskutuje o tom, či chceme byť v integračnom jadre EÚ. Na stredoeurópske pomery je to znak luxusu.

Niet alternatívy – to bol asi najpresvedčivejší argument, prečo mali Spojené štáty zotrvať v „Spoločnom komplexnom akčnom pláne“ o iránskom jadrovom programe. Naozaj?

Od šokujúcej vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa na Slovensku v jednom zmysle zmenilo veľa – vrátane odchodu nedotknuteľných politikov – no v inom zmysle primálo.

Minulotýždňové rozhodnutie prezidenta Trumpa odstúpiť od dohody o iránskom nukleárnom programe bolo predvídateľné rovnako, ako hysterické reakcie na druhej strane Atlantiku.

Napriek tomu, že predvolebný boj naberal na obrátkach a predpovede výsledkov bývajú ošemetné, na to, aby Viktor Orbán svoj premiérsky post neobhájil, by sa musel udiať zázrak. A to sa aj potvrdilo.

Na okrúhlom stole o transatlantických vzťahoch nás vysoko postavený predstaviteľ EÚ uisťoval: „Nikdy nepodceňujte odhodlanie Európanov udržať EÚ pokope.“ Zvláštna výzva.

Moje očakávanie je, že NATO prežije – ale možno nie nadlho. A dôvodom nie je americký prezident. Ten sa síce na alianciu pozerá ako na transakčnú záležitosť, ale s tým sa dá pracovať.

Oslovili sme autorov, priateľov aj čitateľov .týždňa, aby nám prezradili, aké nové knihy ich nadchli a sú ideálne na dovolenku, lebo sa nedajú len tak ľahko pustiť z rúk. Výber je naozaj pestrý, od beletrie a poézie cez publicistiské a vedecké texty až po pikošky z futbalových šatní.