Předseda hnutí ANO Andrej Babiš definitivně oznámil, že. Bude kandidovat na post prezidenta republiky. Dal tím probíhající kampani rozhodně novou dynamiku. Jak bylo ale i z jeho vyjádření zjevné, sám vil, do jak velkého rizika se pustil.

Obežník trnavského arcibiskupa Oroscha, v ktorom sa surovo vyjadril na adresu obetí vraždy spred Teplárne, bol dôležitý ako priezor do uvažovania niektorých cirkevných predstaviteľov. Keď sa zlo prejaví, hoci aj v arcibiskupskom obežníku, treba sa ozvať.

Ráno stretnem susedu s psíkom. Poviem jej: „Dobré ráno.“ Čo to hovorím? Žijeme v zlých dňoch. Zle, zle a potom? Ešte horšie. Dva roky, pandémie. A potom? Strašná vojna za našimi hranicami. Prináša hrozby, ktorých dopad nik nevie domyslieť.

Od februára 2022 bolo na Rusko uvalených sedem balíkov sankcií, ktoré majú za cieľ zastaviť útok na Ukrajinu oslabovaním ruskej ekonomiky.

Po porade sme sedeli s kolegami v našom Klube pod lampou a prišla reč na facebookovú Susedskú burzu / blšiu skupinu. Priznal som sa, že som ju založil. Teda, tú pôvodnú a najväčšiu, s takmer 140-tisícmi členov.

Kvapka jedu môže otráviť celú studňu. Vulgárnosť, neslušnosť a agresivita nepatria ani do verejného života. Expresívne slová ďaleko za prekročenou čiarou hovoria namiesto sily o slabosti tých, ktorí sa nimi oháňajú. Dokážu narobiť veľa zla, otráviť atmosféru a bránia v posúvaní vecí dopredu. Aj historicky sme slušnosťou a spoluprácou vždy dosiahli viac.

Meditácia nad Piesňou Šalamúnovou. Už 73 tri dní, žijeme na hraniciach vojny. Dennodenne prichádzajú šokujúce svedectvá o brutalite zla. Prichádzajú však i správy o prejavoch nezištného dobra, ktoré to zlo v ľuďoch prebudilo. 15 ročný chlapec z Odesy pri nálete utekal najprv varovať susedov. Im pomohol, no sám prišiel o život. Azda najsilnejší je príbeh Volodymira Zelenského. Pre väčšinu z nás to bol neznámy zabávač.

Veď nebolo až tak zle, dovolenka je predsa dovolenka. Let napríklad, ten bol super, aj tam, aj späť. Späť ešte lepší, doma je doma. Prišli sme a podľa odpadkov všade vôkol to vraj mohla byť aj Sicília.

Náš verejný jazyk je plný fráz o doháňaní, zaostávaní, o chvostoch a čelách svetového aj európskeho vývoja, o tých, ktorí posúvajú veci „dopredu“ (dobré), aj tých, ktorí nás vraj vracajú dozadu (zlé). No ako ten pokrok neustále doháňame, vždy znova sa zdá, že sme vykročili zlou nohou, že sme základ našej skvelej konštrukcie položili akosi chybne, alebo sa niekde po ceste „stali chyby“.

Chcel som povedať niečo na obhajobu osoby novozvoleného prezidenta ČR, Petra Pavla. A aj to urobím. Predtým však niečo ku kontextu celej veci: kontextu chúlostivému, naďalej plnému ožehavých a nikdy neuzavretých otázok.