Náš anjel strážny. Zvedavé dobráčisko. Autentický atašé našich kultúrnych životov. Večný zmierovateľ sporov. Džentlmen, rebel so srdcom zo zlata a hlavou plnou snov.
Jaroslav Hašek v istej svojej poviedke rozlišuje dva typy literárnych kritikov – jeden si pri pohľade na knižnú novinku v duchu hovorí: „Já ti dám psát, holomku!“, ...
Bol som pri riešení siedmich rodičovských únosov detí. Žiadny z nich nemožno označiť za typický, jeden však v sebe obsahuje všetko potrebné na pochopenie zložitosti situácie.
Ak majú katolíci občas pocit, že ich médiá ignorujú, v poslednom období to rozhodne neplatilo. Synoda o rodine dokázala, že nič také ako čisto katolícke témy neexistuje.
Na konci sedemdesiatych rokov u mňa býval jeden iracko-kurdský utečenec. Mal som vtedy izbu navyše. On bol utečenec a nepriniesol si so sebou vôbec nič.
