Podľa Lucie Satinskej bol jej otec „dospelákom na strane detí". V detstve sa musela vyrovnávať s tým, že je všeobecne známym človekom, v posledných rokoch jeho života si však chvíle s ním užívala. V súčasnosti Lucia pripravuje na vydanie otcove cestovné denníky a neskôr aj jeho korešpondenciu. Je to podľa nej zvláštny pocit, ale veľmi krásny.

Dvadsiateho augusta 1941 sa v Bratislave narodil Július Satinský. To znamená, že keby žil, v týchto dňoch by oslavoval sedemdesiatku. A to je práve zaujímavé: hoci v decembri 2002 zomrel, jeho duch ako keby tu stále bol. Veď ako ináč vysvetliť to, že len čo o Julovi začala hovoriť jeho manželka Viera či dcéra Lucia, jeho kolegovia a priatelia Milan Lasica, Pavel Vilikovský či Kornel Földvári, alebo vydavateľ jeho „bratislavských" kníh Albert Marenčin či šéfredaktor .týždňa Štefan Hríb, na tvári sa im objavil úsmev. Ako keby sme sa už len pri spomienke na Jula všetci na chvíľu vrátili do toho veselšieho a krajšieho sveta, ktorý tu počas svojho života nenápadne vytváral.