Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Magická noc s basistom

.martin Bútora .časopis .osobnosť

Bol to zázrak, že sa stretnutie na jeseň roku 1983 vôbec uskutočnilo, že účastníkov z Čiech a Moravy nezastavili fízli hneď za Prahou či za Brnom, že dorazili do chalupy kdesi v Karpatoch. Večer sa niesol v rôznych tónoch, debatovalo sa, pracovalo, popíjalo, rozoberala sa politika, kultúra, diskutovalo sa o obsahu budúceho čísla časopisu Obsah.

Prišlo pár skalných „kvartálnikov“, zakázaných  spisovateľov a intelektuálov, ktorí tento samizdatový  časopis zostavovali, medzi nimi Ludvík Vaculík, Milan Jugmman, Petr Kabeš, Eda Kriseová, Milan Šimečka senior, Ivan Klíma, Miro Kusý, prišiel Karel Pecka a Milan Uhde, tuším aj Andrej Stankovič,  prišli hostia ako Jozef Jablonický a vďaka Martinovi Šimečkovi som sa tam ocitol aj ja.
A bol tam Václav Havel.
Šimečka senior prečítal svoju kritiku samizdatových pamätí Václava Černého, nepáčili sa mu antisemitské pasáže. Karel Pecka, ktorý písal o lágroch, kde sám roky strávil, ho obhajoval, rozprúdila sa debata o februári 1948: vy bývalí komunisti uznávate, že boli deformácie, ale keď dôjde na váš vlastný podiel, ste v rozpakoch. Roztrpčení kritici vyslovili svoje sklamanie z Bohumila Hrabala za jeho sebakritiku, Ivan Klíma ho obhajoval ako dobrého spisovateľa, vypukla hádka o Milanovi Kunderovi, nemá to pretrpené, hovorili jedni, ale veď nemusí, zastávali sa ho druhí. Zatiaľ čo úvahy o minulosti i literatúre boli nespútane slobodné,  reči o politických pomeroch doma vyznievali stiesňujúco.
Do toho všetkého podchvíľou vstupoval tichým hlasom aj Václav Havel, ktorý sa iba nedávno vrátil zo štvorročného väzenia. Stretol som sa tam s množstvom ľudských osudov; trápenia iných sú možno väčšie ako naše, povedal. Vypočul si kritiku na svoju najnovšiu „mikrohru“ Chyba a dodal, že by chcel napísať niečo ako variáciu Strakonického dudáka: vpredu na veľkom javisku by sa hral klasický text, vzadu za scénou by to rôzne postavy komentovali, vzniklo by z toho akési tajomné napätie.
Bola to magická noc. A všetko, čo nedávno prepustený basista vtedy hovoril, s ním ostalo: schopnosť pamätať na tých druhých, ktorí sú na tom horšie; nestrácať nádej; vnímať rôznosť scén, na ktorých sa odohráva svet okolo nás a nezabúdať na tajomstvo, ktoré je mimo nás.  Autor pracoval v rokoch 1990 -1992 ako poradca prezidenta ČSFR
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite