Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Neuchopiteľný Havel

.václav Malý .časopis .osobnosť

Dobre si pamätám ten deň, keď som ho prvý raz osobne stretol. Bolo to v apríli 1978 pri zakladaní Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných. Bol som celý rozochvený, keď mi pri zoznamovaní podával ruku.

Z písomných prejavov taká známa osoba sa naraz ocitla v mojej blízkosti. Aký to zážitok pre mladého kaplána uprostred tvrdej normalizácie! Od tej doby som bol svedkom mnohých udalostí, ktoré sa týkali Havlovho života. Spoznal som ho v rôznych situáciách, zmienim sa len o niektorých črtách jeho povahy a postojov.
Predovšetkým by sa nemalo zabúdať na jeho odolnosť voči pokušeniu, ktoré mu nastražili väznitelia v jarných mesiacoch roku 1979. Dostal ponuku, že môže vycestovať do USA. V New Yorku by sa bol stal dramaturgom na Broadwayi. Dal si podmienku: „Prepustite všetkých 9 spoluobvinených členov VONS, a potom začnem o tom uvažovať.“ Neprepustili a on neodišiel. Stálo ho to štyri roky väzenia.
Je typicky mestským človekom, ktorý obľubuje zákutia ulíc a uličiek, kde sa nachádzajú rôzne útulné krčmičky. Cíti sa dobre uprostred pekných historických pamiatok. Pražan do špiku kostí. Veľká časť jeho diela však vznikla na chalupe v Podkrkonoší, kde trávil mnohé dni roku. V minulosti často aj nútene, vzhľadom na opatrenia ŠtB. Zdá sa mi veľmi úsmevné, že väčšinu času na vidieckom čerstvom vzduchu trávil skôr na lavici pred chalupou, no nikdy nepodnikal dobrodružné vychádzky do pôvabnej prírody.
Ako je známe, Havlov zdravotný stav už roky nie je dobrý. Čudoval som sa, s akým pokojom a vyrovnanosťou prijímal stav na hranici smrti. Žiadne vyčítanie Bohu, prečo práve ja, žiadne nariekanie a fňukanie. Ani stoický nadhľad, ktorý obsahuje jed hrdosti – som hrdina a mňa nič neskolí. Mojou jedinou reakciou na túto pozoruhodnú duševnú polohu bol Otčenáš ticho zdieľaný trpezlivým pacientom. Jeho statočnosť v chorobe zatieňuje tú jeho celoživotnú, a toľkokrát spravodlivo oceňovanú svetom.
Týmito čriepkami vlastných skúseností chcem naznačiť Havlovu veľkosť, ktorá sa nedá vtesnať do vzorcov. Aj keď si myslíme, že ho dobre poznáme, vždy niečím prekvapí. Prosto ľudsky milý, a aj tak neuchopiteľný. Vďaka dobrému Bohu zaňho. Nech nám ho čo najdlhšie zachová. Autor je pomocný biskup pražský.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite